Alexander Dubček bol štátnik, ktorý sa nebál meniť veci k lepšiemu. Premiér Eduard Heger (OĽANO) to v nedeľu uviedol na sociálnej sieti pri príležitosti 101. výročia Dubčekovho narodenia.

"Bol osobne prítomný pri takmer všetkých významných udalostiach, ktoré v 20. storočí hýbali Slovenskom – bojoval v Slovenskom národnom povstaní, bol pri nástupe Pražskej jari, žiaľ, bol aj pri jej potlačení okupačnými vojskami v auguste 1968," zdôraznil Heger.

Podotkol, že s príchodom Nežnej revolúcie Dubček absolvoval návrat do verejného života a postavil sa na tribúny.

"Bol autentickým a úprimným zástancom filozofie komunizmu v zmysle beztriednej spoločnosti či spoločného vlastníctva. Vnímal však aj negatíva politického režimu s rovnakým názvom," dodal premiér.

Ako ďalej uviedol, pamätníci udalostí zo 60. rokov minulého storočia oceňujú Dubčekovo úsilie o reformu režimu.

"To, čo viacerí považovali za vopred prehratý boj, Alexander Dubček vnímal ako svoje poslanie. A hoci sa obrodenie systému nepodarilo, možno práve potlačenie reformných snáh o to viac motivovalo predstaviteľov slovenského protikomunistického hnutia v roku 1989," uviedol Heger.

Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v obci Uhrovec. Bol prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) od januára 1968 do apríla 1969. Bol symbolom reforiem známych ako Pražská jar, ktoré vyvrcholili v roku 1968.

V auguste 1968 demokratizačný proces násilne ukončila invázia sovietskych a ostatných spojeneckých armád. Z funkcie musel Dubček odísť po nátlaku Kremľa.

To označujú historici za začiatok normalizačného procesu v bývalom Československu. Po Nežnej revolúcii sa v decembri 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia. Zomrel 7. novembra 1992 na následky zranení po dopravnej nehode.