Poslanci hlasovali za pád vlády a najbližšie mesiace sú pravdepodobné tri scenáre: prezidentka Zuzana Čaputová vládu odvolá a poverí Eduarda Hegera, aby pokračovali ako vláda v demisii. Alebo nechá koalíciu, aby si zvolila novú vládu, no takisto ona môže vymenovať svojho premiéra, ktorý by stál na čele úradníckej vlády až do skončenia volebného obdobia. Parlament je však pripravený aj na tretí dôležitý krok, a to odhlasovať si predčasné voľby.

1. Vláda v demisii 

Prezidentka Zuzana Čaputová musí kabinet podľa Ústavy odvolať. Ministri sa však nemusia okamžite pobaliť, naopak, budú pokračovať v práci v demisii, a to do vymenovania nového kabinetu. V tomto prípade Ústava nestanovuje žiadne časové ohraničenie, a tak môžu hegerovci zotrvať vo vláde v demisii trebárs aj do najbližších volieb. Jej pôsobnosť však bude viazaná na súhlas prezidentky, ktorá kroky rezortných šéfov bude mať pod kontrolou.

Obdobná situácia nastala pred 11 rokmi, v októbri 2011, keď vtedajšia premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Národná rada vyslovila kabinetu nedôveru a následne si odhlasovala predčasné voľby. Radičová tak vládla v demisii takmer pol roka.

Tu treba však zdôrazniť, že vláda v demisii má obmedzené kompetencie len na návrhy zákonov či medzinárodné zmluvy. Avšak pokiaľ by Heger chcel rozhodnúť napríklad o kompenzáciách vysokých cien, potreboval by na to súhlas hlavy štátu. A ako dlho by mohol takýto stav trvať? Záviselo by to od rozhodnutí parlamentu aj prezidentky.

Ak sa zbaví zopár ministrov, vláda nepadne. Poslanci ponúkajú Hegerovi riešenie, on to rázne odmieta

2. Úradnícka vláda či nová 76