Mali to byť historicky najväčšie zmeny, aké naše školstvo zažilo. Aspoň tak prezentoval bývalý minister Branislav Gröhling pripravovanú kurikulárnu reformu. Po rekonštrukcii vládneho kabinetu v nej bol odhodlaný pokračovať aj jeho nástupca Ján Horecký.
Vo štvrtok však parlament vláde Eduarda Hegera vyslovil nedôveru a zatiaľ je otázne, či bude vládnuť v demisii, nahradí ju úradnícka vláda alebo budú predčasné voľby. Dočasne však bude mať obmedzené právomoci, čo môže mať dosah na rozbehnuté reformy. HN vybrali tri kľúčové zmeny z oblasti školstva, ktoré by mohol pád vlády spomaliť.
1. Reforma obsahu vzdelávania
Pani učiteľka pustí žiakom film o africkej krajine, porozpráva sa s nimi o tom, ako tamojší ľudia žijú. Na vyučovaní ju spoznajú tak, ako keby tam chvíľu žili. Na hodinách nebudú mať priestor venovať sa dopodrobna ďalším štátom, no rovnakým spôsobom budú vedieť v budúcnosti spoznať aj iné krajiny. To je len jeden z príkladov, ako by mala zmeniť vzdelávanie kurikulárna reforma, ktorej základy položil ešte bývalý šéf rezortu Branislav Gröhling.
Nejde však o zmeny pripravované „od večera do rána“, ale o dlhodobý proces. Predchádzajúci minister predstavil dokument so základnými východiskami a zriadil prvých 16 Regionálnych centier podpory učiteľov. Jeho nástupca Horecký agendu prebral, tento mesiac predložil návrh nového kurikula na odbornú konzultáciu a vyhlásil výzvu na zriadenie ďalších centier....
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.