Dva týždne v parlamente, kde sa menili zákony ako na bežiacom páse, boli pre hlavné mesto podľa primátora Bratislavy Matúša Valla z finančného hľadiska horšie ako pandémia s vojnou na Ukrajine dohromady. Po finančnej stránke sa z nej stala jedna z najchudobnejších metropol EÚ. V rozhovore pre TASR hovorí, že hlavné mesto sa nevyhne zvyšovaniu niektorých poplatkov, rozpočet na rok 2023 čakajú obrovské škrty. Nie je vylúčené, že niektoré projekty budú musieť byť pozastavené.
Ako by ste zhodnotili uplynulé štyri roky vo funkcii?
Drina, ktorú sme za štyri roky absolvovali, mala zmysel. Môžem hrdo povedať, že tie roky boli sprevádzané spoluprácou bez škandálov. Nebolo to však ľahké obdobie. Bolo poznačené tromi krízami - pandémiou, ktorá zastavila celý svet, pokračujúcou vojnou na Ukrajine a teraz aj energetickou krízou. Bolo to ťažké obdobie, ale mám pocit, že sa podarilo obnoviť dôveru spoluprácou. Splnil som drvivú väčšinu sľubov, ktoré som dal pred štyrmi rokmi. Ďakujem za to aj celému svojmu tímu. Teším sa na ďalšie obdobie, spoluprácu na všetkých úrovniach mesta, sme pripravení a pokračujeme ďalej.
Ako vnímate postavenie Bratislavy ako hlavného mesta?
Po finančnej stránke treba úprimne povedať, že posledné týždne v parlamente a rôzne zmeny zákonov urobili z Bratislavy jedno z najchudobnejších hlavných miest EÚ. My sa nemôžeme merať ani len s väčšími českými, nieto napríklad s rakúskymi mestami. Veľmi ťažké roky nám pripravil parlament a nepokladám to za fér.
A čo financovanie Bratislavy?
Nie je nikde zohľadnené, že Bratislava je hlavné mesto. Máme peniaze podľa toho istého vzorca ako akákoľvek iná obec alebo mestečko na Slovensku. Skúšame byť európske mesto 21. storočia s peniazmi, ktorých budeme mať budúci rok najmenej za posledných 20 rokov. Postavenie Bratislavy v očiach vládnych politikov bolo vždy slabé, nebol tu nikdy politik, ktorý by sa za Bratislavu jasne postavil. Bratislava je pritom mesto všetkých ľudí. Chcem, aby to tak naďalej bolo, ale iné hlavné mestá majú iné postavenie. Aj z pohľadu finančného, aj z pohľadu kompetencií.
Ako vnímate niektoré rozhodnutia štátu?
Štát zobral samosprávam neskutočný balík peňazí. Keď si niekto myslí, že úbytok 450 miliónov eur nebude vidno v našich mestách a obciach, tak sa veľmi mýli. Všetky samosprávy zvyšujú poplatky, všetko sa zdražuje a je to výsledok toho, čo urobila vláda. Dva týždne v parlamente, kde sa menili zákony ako na bežiacom páse, boli pre Bratislavu z finančného hľadiska horšie ako pandémia s vojnou na Ukrajine dohromady.
Bude musieť aj Bratislava zvyšovať dane a poplatky?
Určite sa nevyhneme zvyšovaniu poplatkov, je mi to úprimne ľúto. Ale ak nechceme napríklad rušiť základné umelecké školy či vo veľkom rušiť autobusové linky, budem musieť niektoré poplatky zvyšovať. V súčasnej dobe nie sme schopní postaviť vyrovnaný rozpočet. Čaká nás mesiac tvrdej práce, aby sme boli schopní to urobiť, a bude to veľmi bolestivé.
Budú v rozpočte na rok 2023 veľké škrty?
Obrovské. Oproti tomuto roku nám chýbajú desiatky miliónov eur. Vláda nám nepomohla ani s 30-miliónovým výpadkom cestovného pri MHD počas pandémie. Keď si zrátame cenu energií, infláciu, valorizáciu platov, nové platby, ktoré vláda bez konzultácie s nami dala, máme obrovský problém. Je dôležité, aby vláda pomáhala ľuďom, ale som presvedčený, že svojimi opatreniami proti samosprávam zhorší život všetkým obyvateľom Slovenska.
Okrem toho, že by si Bratislava zaslúžila viac financií, mali by sa posilniť aj niektoré jej kompetencie?
Zažili sme nevídané útoky na fakt, že Bratislava vydáva záväzné stanovisko. Je to niečo, čo si desiatky rokov nikto nedovolil. Úsilím je, aby tam, kde je územný plán zóny, nemohla Bratislava vydávať záväzné stanovisko, ale vydávala by ho mestská časť, ktorá ho urobila. Pohľad na Bratislavu ako celok musí mať magistrát a štát sa to z nepochopiteľných dôvodov usiluje obmedziť. Je to jeden z najväčších útokov na samostatnosť a rozvoj mesta. Predstavitelia vlády nerozumejú samospráve. Nie je tam nikto, kto by bol silným hlasom pre samosprávu, napriek tomu, že sme ako ÚMS žiadali, aby vznikol post splnomocnenca. A pritom sa stačí pozrieť do zahraničia, kde to funguje.
V minulosti sa objavili vyjadrenia o tom, že Bratislava by mala plniť funkciu samosprávneho kraja. Súhlasili ste s tým aj vy. Stále to tak vnímate?
V Bratislave máme štyri úrovne správy. Máme mestské časti, magistrát, samosprávny kraj a štát. Je to absurdná vec, ktorá je unikátna v celej Európe. Logicky to nedáva zmysel.
Čiže nie ste za zrušenie kraja, hoci ten systém je anomália?
To by som si nedovolil. Treba sa o tom baviť, diskutovať, ako to má byť. Väčšina veľkých miest sú zároveň samosprávne kraje, napríklad Praha aj Viedeň.
Aká by bola najideálnejšia kombinácia spolupráce?
Mestské časti sú dôležité. Takisto majú zmysel volení starostovia. Bol by som však opatrnejší v tom, či Bratislava potrebuje v každej mestskej časti aj svoje miestne zastupiteľstvo. Dá sa o tom diskutovať, ale s veľkou pokorou a nohami na zemi. O čom sa tiež treba baviť, sú kompetencie medzi mestom a mestskou časťou.
Aké výzvy čakajú Bratislavu v najbližšom období a ako chcete na ne reflektovať?
Prvá výzva je jasná, pomôcť obyvateľom zvládnuť najbližšie mesiace. Energetická kríza a inflácia zvyšujú počet ľudí na hranici chudoby. Zvyšuje sa enormne tlak na naše sociálne služby. Naša veľká úloha teda bude zvládnuť nasledujúce obdobie aj finančne. Sme však na pokraji toho, aby sme mohli plniť svoje funkcie.
Trúfa si hlavné mesto napriek tomu na veľké projekty?
Mesto si trúfa, ale dnes už vieme, že ich nebudeme vedieť financovať z našich peňazí. Budeme robiť len tie, pri ktorých máme možnosť financovania z tretích strán. Týka sa to aj rozbehnutých projektov. Treba si uvedomiť, že štát z Bratislavy za posledné dva roky urobil veľmi chudobné mesto a radikálne zmenil to, koľko peňazí má k dispozícii. Navyše do toho zasiahla aj energetická kríza a inflácia.
Môže sa stať, že niektoré projekty budú pozastavené?
Určite áno. Nechceme však nič stopovať, budú len odkladané. Ale skúsime sa otriasť a nájsť iný spôsob financovania. Len poviem, že napríklad v rozpočte na budúci rok máme nula vysadených nových stromov, nula ďalších vecí, ktoré ľudia oceňovali a ktoré naše mesto posúvali. Aj toto má na svedomí vláda, ktorej je Bratislava ukradnutá.
K predĺženiu električkovej trate v Petržalke - stavebné práce sú v sklze, nie je aktualizovaný harmonogram prác, hlavné mesto uvažuje nad zmluvnou pokutou, nezačali sa čerpať eurofondy. Môžete stále garantovať, že trať bude postavená a hradená z eurofondov?
Nikdy by som nepovedal, že tu bude pandémia a vojna na Ukrajine. Garantovať hocičo teraz je veľmi problematické. Myslím si, že niektorí iní by ten tlak neustáli, zastavili by stavbu a išli do nového verejného obstarávania. To by stavbu ešte viac predĺžilo a predražilo. My sme sa rozhodli inak a tlačíme stavbu za každú cenu. Či to je ľahké? Vôbec nie. Či to je na hrane? Áno, lebo konzorciu peniaze nevychádzajú. Ale robíme všetko pre to, aby stavba išla ďalej a o žiadne eurofondy sme neprišli. Vieme, že do roku 2023 to nebude. Ale rok 2024 bude ten rok, keď električka začne jazdiť.
Ak by sa to nepodarilo, ste pripravený prevziať zodpovednosť?
Keby sa to nepodarilo pre našu chybu, ktorú urobíme, tak ju, samozrejme, prevezmem. Ale my nemáme pod kontrolou vojnu na Ukrajine ani infláciu. Necítim sa zodpovedný za tieto dve veci a práve to sú dve hlavné príčiny problémov petržalskej električky aj mnohých iných stavieb vo svete.
Ako to vyzerá s naplánovanými rekonštrukciami či výstavbou ďalších nových električkových tratí?
Štát nám vytvoril ďalšiu prekážku pre čerpanie eurofondov. Problém je, že v novom programovom období budeme musieť dávať 15 percent spolufinancovania, doteraz to bolo päť. My tie peniaze dnes nemáme. Výstavba električkových tratí je pre nás, samozrejme, priorita. Intenzívne sa pracuje na povoľovaní rekonštrukcie Ružinovskej radiály. Čakáme, ako dopadnú všetky procesy pri trasovaní električky popred Nové SND. Projektuje sa električka do Vrakune a Podunajských Biskupíc, riešime predĺženie električky do Borov.
Aká je budúcnosť parkovacej politiky?
To, že sme zavádzali parkovaciu politiku vo volebný rok, z nej urobilo hlavnú tému volieb. Voľby boli aj akýmsi referendom o parkovacej politike. Bolo ju však treba urobiť a mala byť už dávno. Parkovacia politika musí pokračovať, pretože reforma fungovania áut v našom meste je dôležitá. Niektoré detaily komplikujú ľuďom život. Takže ideme robiť aj veľkú opravu pravidiel.
Kam by sa mala najbližšie rozširovať?
Logicky ideme do susedstiev, kde už funguje. Bude to napríklad okolie Račianskej ulice. Veľký záujem má Dúbravka, máme ísť do Vrakune a pokračovať ďalej v Petržalke. Dopyt z mestských častí tu je.
V akej kondícii sú mestské podniky? Podarila sa ich avizovaná reforma?
Rozhodnutie, ktoré sme urobili s poslancami v zastupiteľstve, že vedenia podnikov budeme vyberať cez transparentné výberové konania, že v nich nebudú poslanci, ale budeme sa snažiť vybrať spomedzi odborníkov, sa nám vracia v tom, že máme veľmi dobré výsledky. OLO je zrazu plusové, zvyšné teplo zo spaľovne budeme môcť predávať. Dopravný podnik urobil tiež obrovský kus roboty. Navyše máme aj nový Útvar správy mestských podnikov, vďaka ktorému máme dobrý prehľad o mestských podnikoch.
Dočká sa Bratislava dôstojného kultúrneho stánku ako náhrady za PKO?
Urobili sme výber pozemku, vieme, kde by mohlo byť. Nemusíme meniť územný plán, lebo sú to naše pozemky s dobrou dostupnosťou. Bavíme sa o zóne Zlaté piesky. Zdá sa mi to ako najmenej konfliktné územie. Čakáme však, či bude výzva na takúto stavbu, sami to neodfinancujeme.
A čo planetárium, o ktorom sa tiež v minulosti hovorilo?
Planetárium bolo plánované pred desiatimi rokmi, avšak virtuálna realita zaznamenala obrovský posun. Planetáriá sú skôr napríklad doplnkom múzeí. Je to typ stavby, ktorý sa už veľmi nestavia. Ale bavíme sa o tom s tými, ktorí na to čakali, aká má byť budúcnosť tohto projektu.
Plánujete časom vstup do veľkej politiky? Prípadne zvažujete vytvoriť stranu, kde by boli napríklad len šéfovia samospráv?
Na obidve otázky odpovedám nie.