V sobotu čaká občanov Slovenska v poradí deviate referendum od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Realizácia jednej z mála foriem priamej demokracie však má u nás prísne pravidlá. Aj to zrejme patrí k dôvodom, pre ktoré bolo v modernej histórii Slovenska úspešné len jediné.
Jedným zo základných cieľov hlasovania v referende je podľa politologických príručiek zvýšenie miery priameho zapojenia sa občanov do správy vecí verejných. Niektorých preto môže udivovať, že napríklad v porovnaní so Švajčiarskom, ktoré aplikuje unikátny systém polopriamej demokracie, bolo na Slovensku relatívne málo hlasovaní s využitím tohto nástroja.
Švajčiari, ktorí majú vo svojom politickom systéme zakotvené hneď tri rôzne formy referend, na rozdiel od Slovenska používajú túto formu hlasovania aj niekoľkokrát do roka. Problematika, o ktorej ľudia vo Švajčiarsku priamo o verejných veciach rozhodujú, je pritom pestrá.
Od zákazov pokusov na zvieratách po obmedzenie reklamy na tabakové výrobky, aj to sú otázky, o ktorých Švajčiari v referende hlasujú. Hoci platí, že v tomto prípade ide o "porovnávanie neporovnateľného", teda dvoch rozličných foriem demokratického systému, môže byť priblíženie si základných rozdielov v prístupe k referendu v oboch krajinách zaujímavým exkurzom.
Vysoké kvórum a "zmarené" referendum
Mantinely konania referenda na Slovensku vymedzuje ústava. Tá vo svojom druhom oddiel...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.