„Navrhneme novelu Ústavy, ktorá zníži kvórum pre platnosť referenda na 25 percent všetkých voličov,“ sľubovalo OĽaNO na čele s Igorom Matovičom pred poslednými parlamentnými voľbami. Išlo o jednu z priorít, ktoré si hnutie okolo Igora Matoviča napísalo aj do predvolebného programu. „Je jedinou možnosťou občanov priamo spravovať krajinu, poistkou voči parlamentu, aby si nechal poradiť od občanov alebo aby občania zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže alebo nedokáže uniesť,“ zdôvodnili vtedy. 

Mimoriadne štúdio HNtelevízie k referendu: Slováci si ešte nezvykli, že majú možnosť takto rozhodnúť

Aby túto kampaň podporili, Matovič na jeseň roku 2019 burcoval k „hĺbkovému referendu“, keď si používatelia sociálnej siete mali vybrať otázky, o ktorých by sa konalo. Nikdy sa však nerealizovalo. Myšlienky na zmenu sa nevzdalo vládne hnutie ani po nástupe do exekutívy. Zjemniť pravidlá pre miestne referendá sa dohodla koalícia aj v programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča a následne Eduarda Hegera. Po tom, ako však Smer inicioval sobotňajší plebiscit, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 27 percent voličov, už cítiť v hnutí​ nevôľu k takémuto kroku. 

Hnutie: Blokuje to SaS

Autorom sľubu bol vtedy súčasný šéf  ústavnoprávneho výboru v parlamente Milan Vetrák.