Zvyšok vládnej koalície sa snaží zmeniť podmienky volieb po tom, ako už bol dohodnutý termín predčasných volieb, ale ešte neboli vyhlásené, čo je nelegitímne. Nové podmienky by sa mohli týkať už predčasných parlamentných volieb, ktoré budú 30. septembra. V piatkovej diskusii v pléne Národnej rady k návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva to povedal Boris Susko (Smer-SD).
"Meniť podmienky volieb v čase rozohranej hry, v čase, keď je známy a schválený termín predčasných volieb, je absolútne nelegitímne," skonštatoval.
Návrh z dielne OĽANO hovorí napríklad o odmene za účasť na parlamentných voľbách formou zľavy desať percent z poplatkov štátu. Parlamentné voľby sa dajú podľa nových pravidiel vyhlásiť najskôr 130 dní pred konaním volieb. Susko zdôraznil, že voľby sa budú riadiť právnym stavom, ktorý platil v čase, keď sa vyhlásia, čo by mohlo byť niekedy okolo 20. mája. Dovtedy sa bude podľa neho zvyšok koalície snažiť zmeniť podmienky. Pripomenul, že novela má nastavenú účinnosť od 1. mája, aby sa nové podmienky vzťahovali už na prebiehajúci proces smerujúci k predčasným voľbám. Považuje to za neetické.
Odmenu za účasť vo voľbách označil Susko za volebnú korupciu. "Ak sa niekto snaží zaviesť odmenu za to, že niekto príde voliť, je to diskriminačný prvok. Je to v rozpore s ústavou, nemožno niekoho trestať alebo zvýhodňovať za to, že využije alebo nevyužije svoje právo," myslí si. Marek Šefčík (OĽANO) mu odkázal, že nárok na odmenu bude mať volič akejkoľvek strany. Pripomenul mu, že volebná korupcia je skôr to, keď sa tesne pred voľbami schvália 13. dôchodky, ako sa to udialo v predošlom volebnom období, keď bol vo vláde Smer-SD.
Marián Viskupič (SaS) súhlasí, že meniť pravidlá volebného zápasu blízko pred schválenými voľbami je za hranicou úcty k demokracii. Ondrej Dostál (SaS) povedal, že určovanie času, keď najskôr môže predseda Národnej rady vyhlásiť voľby, je účelové. "Bolo to preto, aby nemohol vyhlásiť voľby okamžite. Je to výsledok politickej dohody, mne sa nezdá, že je to potrebné," povedal.
Návrh tiež hovorí o tom, že by sa mohlo znížiť započítanie prednostných hlasov vo voľbách do Národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu z troch percent na jedno percento.