Byť členom Národnej rady je tiež práca – a hoci poslanci nemajú tradičný zamestnanecký pomer, podobne ako zamestnanci majú nárok na odstupné. No narozdiel od „bežných“ pracujúcich, ktorí sa k bonusom pri opustení pracoviska dostanú iba v špecifických prípadoch (napríklad pri nútenom zrušení pracovného miesta), zákonodarcovia dostávajú peniaze na rozlúčku automaticky. 

A nevypláca ich súkromná firma, ale štát. Zo zákona majú poslanci nárok na peniaze nielen pri nečakanej strate mandátu, ale aj pri ukončení volebného obdobia. To, či im mandát zanikne v  predčasnom alebo riadnom termíne, nehrá v prípade odstupného žiadnu rolu. K nákladom na voľby, ktoré napríklad v roku 2020 stáli 12 miliónov eur, treba teda pripočítať ďalšie desaťtisíce eur. 

Odstupné poslancov sa odvíja od ich platu. Ten chcel naposledy okresať líder hnutia Obyčajných ľudí Igor Matovič. Poukazoval na avizované zvyšovanie výplat poslancov i prezidentky v roku 2023. Chcel preto na májovú schôdzu zaradiť návrh, ktorým by sa v druhom polroku znížili platy tak, aby boli v rovnakej sume ako v roku 2022.

Jeho snahám však zabránil predseda parlamentu Boris Kollár: „Chápem, prečo to Igor Matovič robí, chápem aj ten dôvod, že má aj pravdu, ale nemôžem to urobiť, nemôžem porušovať zákon,“ povedal s tým, že Matovič už predkladal zákon o znížení platov poslancov v marci, no parlament ho vtedy odmietol.

Koľko v skutočnosti dostanú

Členovia parlamentu majú nárok na odstupné pri každom možnom scenári straty mandátu, okrem prípadu, ak sú právoplatne odsúdení. „Ak poslanec vykonával mandát najmenej päť mesiacov a menej ako päť rokov, patrí mu plat ešte počas dvoch mesiacov,“ potvrdil pre HN odbor komunikácie Národnej rady. Jediná výnimka platí, ak politik hneď po odchode z parlamentu začne vykonávať inú funkciu v štátnej správe, alebo je opätovne zvolený do parlamentu.