Zdravotníctvo sa topí v toľkých problémoch, že ani nevieme, s čím skôr začať. Aktuálne sa hasia detské pohotovosti a stovky pediatrov podávajú výpovede.
Možno som už starší, ale pamätám si ešte ministra Tomáša Druckera, ktorý zrušil výjazdové služby a skrátil pohotovostné služby do 22. hodiny. Bol to prejav dobrej vôle voči 70- až 80-ročným lekárom, lebo aj v takom veku máme pediatrov. Veková štruktúra je skutočne katastrofálna, no sme radi, že títo poskytovatelia ešte vládzu robiť. Ak im budeme robiť napriek, tak nám to položia, keďže sa nemusia trápiť, komu ako odovzdajú ambulancie, a odídu do dôchodkov.
Ako tomu zabrániť?
Z tej ľudskej stránky poskytovateľom zdravotnej starostlivosti treba hovoriť pravdu a poskytnúť im aj niečo pozitívne. Pripadá mi ako arogancia moci, keď v mimoriadne vážnej situácii sa aj poslanci Národnej rady, ktorí sa budú pri ďalších voľbách uchádzať o hlasy voličov, nemienia zaoberať detskými pohotovosťami. Nenašiel sa jediný, kto by do parlamentu predložil pozmeňujúci návrh. Ani jeden z poslancov sa nezastal pediatrov.
Bol by ten návrh oprávnený?
Keď sa skracovala pohotovosť na 22. hodinu, strašilo sa nedostupnosťou zdravotnej starostlivosti, a pritom nič sa nezmenilo. Veď si len zoberte taký fakt, že slúžime do desiatej večer a lekárne sú zavreté od deviatej, čo znamená, že pacient si môže vybrať liek až ráno.
Dá sa situácia s pediatrami zvládnuť aspoň čiastočne?
Určite. Prvým krokom k tomu je ústretovosť voči ambulantným lekárom. Nič také však nevidím dlhý čas. Iba sankcie za hocičo. Keď akokoľvek pripomienkujete nejaký zákon, vždy na jeho konci nájdete nejakú pokutu. Momentálne mám na mysli revízne pravidlá Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Musí šetriť, tak enormne začala kontrolovať ambulantných poskytovateľov a tí musia koľkokrát zaplatiť 10-tisíc, 12-tisíc, ba aj 15-tisíc eur. Pritom všetci sa môžeme pomýliť, sme tiež len ľudia.
Za aké previne...
Zostáva vám 85% na dočítanie.