Postup vedenia Policajného zboru nebol premyslený nátlakový krok, ktorého iniciátori čakali na to, že "niekto povolí", ale rozhodnutie založené na princípoch a snahe držať sa ich.
"Nebol to žiadny meisterstück"
V súvislosti s rozuzlením názorových stretov medzi exministrom vnútra Ivanom Šimkom a vedením polície to uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii prezident policajného prezidenta Štefan Hamran.
"Nebol to žiadny meisterstück (majstrovský kúsok), ako to nazval pán exminister, príbeh je oveľa jednoduchší – boli to princípy, na ktorých sme sa rozhodli budovať PZ, a ktorých sa budeme držať," uviedol Hamran. Priznal "neprekonateľné názorové nezhody" s exministrom, i napriek tomuto nesúladu však označil diskusie so Šimkom i rozchod oboch strán za korektný.
Policajný šéf opätovne vyčítal exministrovi statusy, v ktorých vidí spochybňovanie práce polície i systému, ktorý je v policajnom zbore nastavený.
Hamrana sklamali statusy
"Upozornil som ho, že práve takéto statusy spochybňujú dôveru v políciu," uviedol Hamran. Sklamaním pre neho bolo, že exminister bez reálnych argumentov trval na opodstatnenosti svojich statusov, ktoré napísal po vražde v Dubnici nad Váhom.
"Keď som si vypočul, že si za nimi stojí a v budúcnosti by konal rovnako, pochopil som, že táto spolupráca asi nebude možná," upozornil. Postup Šimka mal byť spúšťačom pre Hamranových kolegov, aby zvažovali odchod z polície.
Naštrbením dôvery pre šéfa polície mali byť aj Šimkove snahy o informácie z prebiehajúceho vyšetrovania, pričom podľa Hamrana ich chcel Šimko získať v prítomnosti štátneho úradníka, spojeného s osobou, ktorá figurovala v onom prípade.
"Prvýkrát som vtedy nesplnil pokyn nadriadeného, odmietol som na takéto stretnutie ísť," zdôraznil.
Dočasne poverený šéf Úradu inšpekčnej služby Peter Juhás sa na tlačovej konferencii vyjadril aj k Šimkovým slovám o tom, že skutočným dôvodom napätia bolo jeho rozhodnutie nepodpísať personálnu nomináciu trestne stíhaného policajta do funkcie na policajnej inšpekcii.
Stretnutie so ŽIlinkom
Juhás tvrdí, že Šimko s personálnym návrhom spočiatku nemal problém, výhrady vyslovil až neskôr, v čom Juhás vidí možné politické tlaky. Bývalému ministrovi priamo vyčíta, že chcel predmetnú personálnu nomináciu riešiť mimo pôsobnosť policajného zboru. "O tejto veci sa chcel radiť s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, s čím som ja nemohol súhlasiť," uviedol Juhás.
Šimko skončil vo funkcii ministra vnútra v stredu 19. júla. Návrh na odobratie poverenia odôvodnil premiér Ľudovít Ódor naštrbenou dôverou medzi Šimkom a vedením polície.
Prezidentka Zuzana Čaputová akceptovanie návrhu vysvetlila snahou neohroziť personálnu stabilitu v PZ, zároveň odmietla, že by konala na niekoho nátlak. Vedením rezortu je poverený predseda vlády.
Reakcia generálneho prokurátora
Žilinka zásadne odmieta, že by akokoľvek zasahoval do personálnych nominácií v Policajnom zbore. Dôrazne žiada, aby nebol zaťahovaný do sporov medzi bývalým ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajnými funkcionármi. Žilinkovu reakciu sprostredkovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.
"Generálny prokurátor Maroš Žilinka zásadne odmieta akúkoľvek jeho možnú ingerenciu do personálnych nominácií v Policajnom zbore, o ktorú sa mal údajne cez konzultáciu s ním snažiť bývalý minister vnútra Ivan Šimko," uvádza sa v reakcii.
Drobová zdôraznila, že Žilinka sa s bývalým ministrom vnútra SR nestretol ani raz a nekomunikoval s ním ani telefonicky. "Ivan Šimko ho nikdy nekontaktoval, a rovnako ho žiadnym spôsobom nekontaktoval ani generálny prokurátor," dodala.
Generálny prokurátor žiada, aby nebol zaťahovaný do sporov medzi Šimkom a policajnými funkcionármi, "s ktorými nemá absolútne nič spoločné. Dôrazne sa ohradzuje, že sa nenechá zaťahovať do týchto špinavých hier".