Ani dnes nie je možné s definitívnou platnosťou konštatovať, že slobodu a demokraciu už nič nemôže ohroziť. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová v príhovore počas slávnostného galavečera v Banskej Bystrici pri príležitosti 79. výročia Slovenského národného povstania. Povstanie vníma ako zápas za právo žiť v mieri a slobodne napĺňať svoje životy.

Je našou morálnou povinnosťou chrániť základné práva a slobody, povedal premiér pri príležitosti výročia SNP

Čo ľudí spája

"Ponaučením zo SNP je aj fakt, že v tomto zásadnom a principiálnom zápase museli spájať svoje sily aj ľudia s odlišnými politickými názormi. V rozhodujúcej historickej chvíli sa všetci dokázali povzniesť nad to, čo ich rozdeľovalo," pripomenula Čaputová.

Hoci štandardné demokratické prostredie rešpektuje názorové odlišnosti, vo chvíli len potenciálneho ohrozenia treba stavať na tom, čo ľudí spája. Podľa hlavy štátu to slovenská spoločnosť v kľúčových okamihoch svojich dejín vždy dokázala. Výročie SNP preto nemá byť len príležitosťou uctiť si zásluhy všetkých, ktorí vybojovali "našu slobodu, ale vysloviť aj záväzok, že budeme s nadobudnutou slobodou narábať zodpovedne".

Prezidentka zároveň zdôraznila, že na obeť účastníkov povstania, ako aj ich spolubojovníkov pre slobodu a demokraciu nemôžeme nikdy zabudnúť. Patrí im podľa nej vďaka a úcta. Prelomová historická udalosť, ako SNP bolo, musí podľa prezidentky zostať v našej historickej pamäti stále živá.

Činy hrdinov Slovenského národného povstania si treba neustále pripomínať, vraví Kollár

Spontánna vzbura

SNP označila za jedno z najväčších ozbrojených vystúpení proti fašizmu na našom kontinente. Zároveň bolo spontánnou vzburou obyvateľov Slovenska proti diktatúre, proti neľudskosti režimu reprezentovaného nielen nacistickým Nemeckom, ale aj domácimi kolaborantmi. Pripomenula, že SNP prispelo k porážke nacizmu nielen na slovenskom území, ale tiež v globálnom meradle. Boj za demokratický charakter aj našej krajiny však nebol zavŕšený.

Zabúdať však podľa nej nemôžeme ani na to, že krátko po konci druhej svetovej vojny vystriedala fašistickú totalitu nová, komunistická, a to na dlhé štyri desaťročia. "V konečnom dôsledku sa tak sen o slobode z roku 1944 naplnil reálne až v Novembri ´89," dodala Čaputová.