Tradičné poďakovanie remeselníkom, ktorí zavítali na trojdňový 365. Radvanský jarmok a predviedli svoje umenie, symbolicky ukončilo v nedeľu popoludní najväčšie kultúrno-spoločenské podujatie roka v Banskej Bystrici. Jeho tohtoročným motívom bola štvorica kovospracujúcich remesiel - mediarstvo, cinárstvo, zlatníctvo a kováčstvo.

Na Trhu tradičných remesiel v priestoroch hradného areálu Barbakan predviedol svoje umenie počas jarmoku aj 24-ročný zvonolejár Jakub Vorobeľ z východoslovenskej obce Chotča. Tomuto remeslu sa venuje zhruba deväť rokov.

"Už ako malý chlapec som túžil chodiť do kostolných veží a ručne zvoniť. Lákalo ma to, bol som zvedavý, čo tam zvoní, no ako malého chlapca ma nechceli vpustiť. Preto som si odlial svoj prvý zvon, vtedy som mal asi 15 rokov," povedal pre TASR Vorobeľ, ktorý je pravdepodobne najmladším zvonolejárom na Slovensku.

O tomto remesle nevedel nič a nemal sa ani od koho učiť. "Začínal som od úplného začiatku, všetko som si musel vyskúšať sám a učiť sa na svojich chybách. Najprv som skúšal zvony vyrábať z mosadze, ale prišiel som na to, že nie je vhodná. Zvony vyrábam z bronzu," pokračoval mladý majster.

Ako Vorobeľ konštatoval, zákazky by mohol mať od cirkvi, ale tá vraj zvony radšej kúpi v Maďarsku alebo v Poľsku, kde sú drahšie a menej kvalitné. Drvivú väčšinu objednávok má od ľudí, ktorí si u neho objednajú originálny zvon aj s nápisom pri príležitosti, ako je životné jubileum či svadobný dar. Niektorí si dajú zvon odliať s menom rodiny, aby sa dedil z generácie na generáciu a bol ich rodinným pokladom, ktorý nestratí hodnotu.

Radvanský jarmok vznikol pred takmer štyrmi storočiami v Radvani, ktorá bola strediskom remeselnej výroby. Kedysi to bola samostatná obec, dnes mestská časť Banskej Bystrice. Od roku 2011 je zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, čím mesto zobralo na seba úlohu uchovať podujatie pre ďalšie generácie.