„Strach a peniaze som v živote nemal,“ začína vtipom svoje rozprávanie Jozef Pružinec, ktorý v bani robil približne 30 rokov. Zo začiatku pracoval na stene, čo je podľa jeho slov dobývanie uhlia, a neskôr sa stal predákom. Ako mnohí, aj on povolanie zdedil po otcovi.

Tradičné dolovanie uhlia však dostáva od nového roka stop a Pružinec sa rovnako ako tisíce ďalších baníkov musí pripraviť na novú prácu nad povrchom. HN mali možnosť sa rozprávať s baníkmi o ich príprave na život po ťažbe uhlia.

Ešte pred desiatimi rokmi zamestnávali Hornonitrianske bane takmer štyritisíc ľudí, vlani to nebolo už ani dvetisíc a výrazne prepúšťanie nastane koncom roka, keď o prácu príde tisícka zamestnancov. Veľká časť z nich celý život prežila v spleti podzemných chodieb a inú prácu ani nepoznajú. Aby neskončili hromadne na úradoch práce bez iných zručností, štát ich pripravuje cez rekvalifikáciu na nové zamestnania. 

V bani zostanú len tí, ktorí budú vykonávať práce na uzatváraní podzemia, likvidácii prevádzky a následne revitalizácii. 

Prečo bane zatvárame, keď Nemci otvárajú?

V nováckej Strednej odbornej škole sa po skupinkách stretávajú budúci bývalí zamestnanci Hornonitrianskych baní. ...