Máme november a ešte pred pár dňami ľudia popíjali pivo na terasách. Bola táto „letná“ sezóna nezvyčajná?

Bola celkom fajn, lebo počasie nám prialo. Nezachytili nás príliš silné horúčavy, lebo keď sa teploty šplhajú nad 30 stupňov Celzia, pivo stúpa viac do hlavy. Terasová sezóna nám možno zachránila poklesy odbytu. Musíme si otvorene priznať, že do pohostinstiev i reštaurácií chodí menej konzumentov. Situácia v gastre nie je dobrá.

Síce sezóna trvala dlhšie, ale zase štartovala neskôr. Viem to zodpovedne určiť, pretože doma zvyknem napúšťať bazén niekedy už v polovici apríla a tentoraz až v polovici mája (smiech). Takže sezóna až taká dlhá nebola, no z celkového hľadiska podržala veľa podnikov.

Ak by vám počasie neprialo, dostali by ste sa do závažných problémov?

Sezóna podržala predaje piva pre prevádzky, čo sa množstva týka, do takej miery, že zrejme mohli zostať aspoň na úrovni minulého roka. Pri hodnotení financií sa situácia môže, samozrejme, javiť inak. Pokiaľ na strane príjmov bol aj medziročný nárast, bol aj na strane výdavkov, a možno aj vyšší. Vlani sa pivo zdražovalo a zákonite s ním aj koncové ceny, čo určite citlivejšie vnímali aj konzumenti. Ale zdražovalo sa v podstate všetko.

Vlani Slováci vypili na osobu 59 litrov piva, čo je najmenej za tri dekády. Najvyššia spotreba bola v roku 1994, keď si našinec doprial 93,4 litra. Ktoré faktory spôsobujú tento obrat?

Nemôžeme porovnávať takú dlhú periódu. Prvou zásadnou zmenou bolo výrazné zvýšenie spotrebnej dane z piva v roku 2002, čo prinieslo zníženie konzumácie. Tento trend však nie je len slovenským špecifikom, prejavuje sa na celom svete. Spotreba piva jednoducho padá a obzvlášť pandémia covidu vyvolala krach mnohých podnikov.

Prevádzky sú pre nás pivovarníkov veľmi dôležité a ovplyvňujú ce...