Kampaň pred prezidentskými voľbami sa v porovnaní s minulými rozbieha podľa riaditeľa agentúry AKO Václava Hřícha pomalšie. "Politickí marketéri vedia, že Vianoce preseknú komunikáciu, rozmýšľanie ľudí, náladu. Zrejme preto sa to odsúva až po sviatkoch," skonštatoval v TASR TV.
Vzhľadom na to, že na kandidatúru postačuje 15 poslaneckých podpisov alebo 15-tisíc podpisov na občianskej petícii, sa podľa neho ešte možno dočkať nových kandidátov. Kandidatúru zatiaľ potvrdili dvaja bývalí ministri zahraničných vecí, Ivan Korčok a Ján Kubiš, ako aj zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková.
Predseda Národnej rady Peter Pellegrini (Hlas-SD) avizuje rozhodnutie o kandidatúre v polovici januára. Odďaľovanie môže byť podľa Hřícha motivované snahou o kontinuálny štart kampane.
Za otázne považuje, či bude napokon Korčok vnímaný primárne ako kandidát opozície a Pellegrini ako kandidát koalície alebo väčšie množstvo kandidátov takéto vnímanie oslabí. "Vieme, že Pellegrini dlhodobo vedie rebríček dôveryhodnosti politikov na Slovensku, respektíve strieda sa tam s prezidentkou," upozornil Hřích.
Otázkou podľa neho bude, či kandidáta postaví SNS, či bude prípadne kandidovať Štefan Harabin a ako by sa postavili k podpore Pellegriniho, ak by postúpil do druhého volebného kola. Pokračoval, že pre Korčoka by bol v takom prípade zasa dôležitý postoj ostatných kandidátov blízkych opozícii.
Výhodu Korčoka vidí v tom, že začal s kampaňou ako prvý, v prípade Pellegriniho zase jeho vysokú známosť medzi voličmi. Parametre kandidáta mimoriadne skúseného v zahraničnej politike vníma aj u Kubiša, na slovenskej politickej scéne však pôsobil už dávnejšie. "To, s čím sa musí popasovať on, je, aby ho Slováci poznali," zhrnul Hřích.
Uviedol tiež, že do volieb sa nechodí iba s cieľom vyhrať. Poukázal na to, že ak by napríklad za KDH kandidovala Miriam Lexmann, mohlo by jej to v júni 2024 pomôcť potiahnuť kandidátku hnutia vo voľbách do Európskeho parlamentu.
"Možno tam budeme mať kandidátov, ktorí sa budú potrebovať dostať do pozornosti verejnosti práve pred eurovoľbami," podotkol. Poznamenal, že ak by sa rozhodol kandidovať predseda hnutia Slovensko Igor Matovič, mala by kandidatúra aj rozmer posilnenia politickej sily jeho hnutia.