Novelizácia Trestného zákona, ktorá na hradnom kopci prebieha v skrátenom konaní, polarizuje politickú, odbornú, ale i laickú spoločnosť. Okrem rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry by vláda chcela, aby sa znížili tiež tresty za majetkovú trestnú činnosť či korupciu.

Predstavitelia kabinetu Roberta Fica a koaliční poslanci tieto kroky obhajujú tým, že sa Slovensko legislatívne priblíži západným štátom Európskej únie. Oponenti zase varujú pred možným nárastom kriminality.

Sporným je napríklad posun hraníc priestupkov, trestných činov alebo výška škody, za ktorú sa páchateľ môže ocitnúť vo väzení. Zásadné zmeny by mali nastať hlavne pri malých a stredných škodách. 

Najrozšírenejším príkladom, ktorý používajú aj opoziční politici, je prípad teoretickej krádeže auta. Pokiaľ návrh prejde, ak auto stojí do 35-tisíc, páchateľ môže dostať maximálne dva roky. Novela však tlačí na to, aby sa za mreže umiestňovalo čo najmenej ľudí a uprednostňovali sa iné tresty, napríklad pokuty, podmienky či domáce väzenie. Je preto vysoko pravdepodobné, že v tomto prípade by zlodej odišiel s veľmi miernym trestom, ba až sa vyhol väzeniu.

Zároveň v spoločnosti panuje obava, že takéto uvoľnenie trestov bude nabádať občanov na kriminálnu činnosť. Diskusia sa však vedie hlavne na politickej úrovni. Odborná alebo verejná diskusia kvôli skrátenému legislatívnemu konaniu nestihla zatiaľ prebehnúť. Aj preto najnovšie ohlásila prezidentka Zuzana Čaputová okrúhly stôl so zástupcami justície a právnymi expertmi, kde sa budú chystanými zmenami zaoberať.

HN teraz oslovili odborníkov z oblasti kriminalistiky a trestného práva, aby zistili, aký majú názor na tieto zmeny a či sú podľa nich odôvodnené.