Priamo pred budovu parlamentu dnes opozícia zvolala ďalšiu z demonštrácií proti návrhu vlády premiéra Roberta Fica na výrazné zmeny v trestnom práve, ktoré kritizuje tiež slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a európske inštitúcie.
Pôvodným zámerom bolo konanie protestnej akcie vo chvíli, keď mali poslanci o veci hlasovať. Hlasovanie však bolo presunuté na druhý deň, kedže Tibor Gašpar zo Smeru už k predtým podanému 20-stranovému opravnému pozmeňovaciemu návrhu, pridal ďalší podobného rozsahu.
Opoziční poslanci bezpečnostným koridorom vytvoreným parlamentnou ochrankou a políciou prechádzali spokojne a voľne. Odchody koaličných zákonodarcov z Národnej rady, naopak, vidieť nebolo.
Väzby na koalíciu
Demonštranti už pred začiatkom protestu pritom kričali „Vyliezajte, zbabelci“, „Fico, poď von“ či „Zastavme mafiu“. S prejavom potom vystúpili zástupcovia opozície, podľa ktorých je cieľom chystaných zmien beztrestnosť pre stíhaných ľudí s väzbami na vládnu koalíciu, ktorá nastúpila do úradu vlani v októbri.
„Spája nás boj za spravodlivosť. Boj za to, aby zostala zachovaná špeciálna prokuratúra,“ zdôraznil predseda opozičných kresťanských demokratov Milan Majerský pred – podľa odhadov organizátorov – zhruba 18-tisícovým davom.
„Bavil som sa s niektorými koaličnými poslancami. Keď som sa ich pýtal, či vedia za čo hlasujú, povedali nie. Len to, že im to vedenie strany prikázalo,“ prehovoril k davu zas Branislav Gröhling, exminister školstva a poslanec Sasky. Liberáli už niekoľko dní opakujú, že nevôľa voči novelizácií je aj v koalícii.
To bol aj hlavný motív stredajšieho protestu: váhanie pri schvaľovaní a oprava chýb na poslednú chvíľu. „Robia to tak, lebo sa vás boja,“ povedal predseda PS Michal Šimečka.
Okrem nich na pódiu vystúpili aj ďalší opoziční politici – Mária Kolíková zo Sasky, Lucia Plaváková z PS a Martina Holečková z KDH.
„Dúfali, že si tieto zmeny nikto nevšime. Pán Kaliňák tvrdil, že nikto nebude protestovať. Ale sú vás tu desiatky tisíc a ja vám ďakujem že nie ste ticho,“ pripomenula Holečková. Plaváková zase menovala mená ľudí blízkych Smeru a Hlasu, ktorých by sa zmena zákona pozitívne dotkla.
Viackrát za večer padlo aj meno poslanca Hlasu Petra Žigu, ktorý figuruje v korupčnej kauze podplácania bývalého riaditeľa NAKA Bernarda Slobodníka. „Až tento zákon bude platiť len na hodinu, skutky Petra Žigu ostanú navždy premlčané,“ zaznelo z tribúny.
Protesty prebehli pokojne, bez vulgarizmov a nenarušili ani priebeh Národnej rady, kde rokovanie pokračovalo aj dlho po ich oficiálnom ukončení.
Desiatky odsúdených
Vláda obhajuje snahu znížiť trestné sadzby ich priblížením na európsku úroveň, čo opozícia spochybnila. Zrušenie Úradu, ktorý vykonáva dohľad tiež nad vyšetrovaním káuz z čias skoršieho vládnutia Smeru, politici vládnej koalície zase odôvodňujú tým, že podľa nich boli v predchádzajúcom volebnom období porušované ľudské práva a že Úrad špeciálnej prokuratúry je zaujatý.
V uplynulých niekoľkých rokoch polícia po niekoľkých vlnách zatýkania obvinila napríklad pracovníkov justície vrátane sudcov, ďalej bývalé vedenie polície či podnikateľov.
Celkovo boli v spomínaných prípadoch obvinené alebo už odsúdené spolu desiatky ľudí. Vo väzení si napríklad odpykáva trest za korupciu bývalý šéf Úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, ktorého sa Fico ešte ako opozičný politik zastával. Na súdny proces zase čaká napríklad obžalovaný bývalý policajný prezident a teraz poslanec Smeru Gašpar.
Podľa opozície bude výsledkom pripravovaných zmien v trestnom práve najväčšia amnestia v dejinách Slovenska. Z dostupných informácií vyplýva, že zastavené by malo byť okrem iných stíhanie obžalovaného exministra financií a niekdajšieho podpredsedu Smeru Petra Kažimíra, ktorý je teraz guvernérom slovenskej centrálnej banky. Novela Trestného zákonníka sa bude vzťahovať aj na prípady, ktoré súdy doteraz neuzavreli.
Úrad európskeho verejného žalobcu v decembri uviedol, že navrhované zmeny v trestnom práve na Slovensku znamenajú vážne nebezpečenstvo narušenia právneho štátu. V januári potom Európsky parlament schválil voči Slovensku kritickú rezolúciu.
Vládnej koalícii pre obštrukciu opozície nevyšiel plán zrušiť úrad už k polovici januára. Najnovšie počíta s marcovým termínom.