Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes v súvislosti so schválenou novelou zákonov v oblasti trestného práva obrátila na Ústavný súd s návrhom na preskúmanie súladu novely s ústavou, spolu s návrhom na pozastavenie účinnosti zákona, kým súd o jej návrhu nerozhodne.
Prezidentka v podaní napáda proces prijímania zákona v skrátenom legislatívnom konaní aj jeho obsah. Okrem iného kritizuje porušenie pozitívneho záväzku štátu efektívne postihovať trestnú činnosť a chrániť práva občanov poškodených trestnou činnosťou.
Hlava štátu je presvedčená, že kombinácia zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a zmien v oblasti premlčania, je rezignovaním štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných práv a slobôd, ako aj na pozitívny záväzok štátu efektívne vymáhať spravodlivosť a znamená silný odklon od ochrany princípov právneho štátu.
Svojvôľa zákonodarcu
Dopad týchto zmien je podľa prezidentky ešte zvýraznený prostredníctvom posilnenia procesných práv podozrivých, obvinených a obžalovaných prostredníctvom zmien v Trestnom poriadku.
Čaputová tiež upozorňuje na hrozbu zásahov do práv poškodených, ale aj obvinených na spravodlivé konanie. Pripomína, že zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa živé spisy z ÚŠP presunú na osem krajských prokuratúr. Napadnutý zákon pritom neobsahuje žiadnu legisvakáciu, počas ktorej by sa prokuratúra vedela pripraviť technicky, personálne a organizačne na zmenu príslušnosti prokuratúr tak, aby v spisoch nedochádzalo k prieťahom v konaní a mareniu efektívneho vyšetrovania trestnej činnosti.
Prezidentka upozorňuje aj na nesúlad napadnutého zákona z dôvodu svojvôle zákonodarcu, keďže právna úprava je podľa nej šitá na mieru spriazneným osobám, čo je možné považovať za uprednostňovanie osobného či skupinového záujmu pred verejným záujmom.
Kitizuje, že napadnutý zákon neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a neviedla sa o ňom žiadna odborná verejná diskusia, hoci jeho dopady možno identifikovať do mnohých právnych a spoločenských vzťahov, pričom často pôjde o závažné dopady na súkromie, majetok či dokonca dôstojnosť osôb poškodených trestnou činnosťou.
Nesúlad s medzinárodným právom
Je presvedčená, že vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie boli výsostne politické, v žiadnom prípade nie právne ani zákonné. Predmet právnej úpravy a dôležité systémové zmeny v oblasti trestného práva musia byť podľa prezidentky podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii.
Čaputová taktiež upozorňuje, poslancom ani odbornej verejnosti predkladateľ neposkytol žiadne analýzy alebo štúdie, ktoré by na základe existujúcich dát aspoň rámcovo odpovedali na to, aké dopady bude mať účinnosť napadnutého zákona na odsúdených, obžalovaných a obvinených a na osoby poškodené trestnou činnosťou a na prebiehajúce a budúce trestné konania.
„Napadnutý zákon je podľa prezidentky aj v nesúlade s viacerými medzinárodnoprávnymi záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných dohovorov OSN a Rady Európy, ktorých predmetom je boj proti korupcii,“ uviedol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Čaputová je presvedčená, že účinnosť zákona je spojená so všetkými rizikami, ktoré nedostatočná príprava zákona a absencia odbornej diskusie prinášajú.