V prvých mesiacoch roka sa na stoloch kancelárií vysokých škôl hromadia prihlášky na štúdium, na niektorých dokonca už uzavreli prvé termíny. Ešte vlani na jeseň si Katedra sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave objednala u agentúry Focus reprezentatívny prieskum študentov maturitných ročníkov. Ten následne odborníci vyhodnocovali a konfrontovali s poznatkami empirického výskumu výberu a voľby vysokej školy.

Výsledky boli v niektorých ohľadoch prekvapujúce. „Zistili sme prevažujúci pragmatizmus našich stredoškolákov. Medzi najdôležitejšie faktory výberu najčastejšie uvádzali zameranie štúdia na prípravu na prax a dobré uplatnenie po absolvovaní vysokej školy,“ hovorí pre HN docent Ján Sopóci z katedry sociológie. K tomuto pragmatizmu treba prirátať aj častú voľbu ľahšie zvládnuteľných študijných odborov alebo vysokých škôl stredoškolákmi.

Na druhom póle prekvapil malý význam druhu vysokej školy, respektíve odboru štúdia, ktorý absolvoval niektorý z rodičov, prípadne obaja. Sociológovia očakávali o niečo vyššiu mieru kontinuity, teda medzigeneračného odovzdávania druhu vzdelania a profesie v slovenských rodinách.

„Lekárske, právnické, umelecké či učiteľské dynastie síce u nás ešte existujú, ale už nie sú také časté ako v minulosti. Okrem iného pravdepodobne aj preto, lebo na vysokých školách dnes študuje čoraz viac mladých ľudí, ktorých rodičia majú iba stredoškolské, eventuálne nižšie vzdelanie,“ konštatuje docent.

Verejné tajomstvá

Podanie prihlášky nevytvára stres len u maturantov, ale tiež u pr...