Odborne odučených hodín na základných školách je podľa analýzy Najvyššieho kontrolného úradu zrejme menej, ako uvádza rezort školstva. Údaje ministerstva školstva a Štátnej školskej inšpekcie o množstve vyučovacích hodín odučených na základných školách neodborne sa podľa Najvyššieho kontrolného úradu rozchádzajú.
Kým školská inšpekcia získava validné dáta priamo z terénu prostredníctvom svojich inšpektorov, rezort školstva sa musí spoliehať na pravdivosť údajov zadávaných do informačného systému zo strany zástupcov škôl. Informovala o tom hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu Daniela Bolech Dobáková.
Nízka odbornosť
"V školskom roku 2022/2023 inšpekcia urobila 83 komplexných kontrol škôl a z porovnania s dátami ministerstva školstva vyplýva, že odbornosť vyučovania zistená Štátnou školskou inšpekciou je v prípade 70 škôl nižšia, ako uvádza ministerstvo," uviedla podpredsedníčka Najvyššieho kontrolného úradu Henrieta Crkoňová.
Najvyšší kontrolný úrad aktuálne pripravuje kontrolu, ktorá by mala vysvetliť príčiny nesúladu v dátach dvoch štátnych inštitúcií. "Jedným z cieľov kontroly bude aj predloženie návrhov riešení na minimalizáciu nesprávneho reportovania. Na identifikovanie priorít a vhodné nastavenie politík je totiž potrebné poznať skutočný stav a v súčasnosti rezort školstva zrejme pracuje s nadhodnotenými údajmi," priblížila Crkoňová.
Podľa údajov školskej inšpekcie je na prvom stupni 89,4 percenta odborne odučených hodín, kontrolované školy však vykázali, že ich je o šesť percentuálnych bodov viac. Na druhom stupni bol rozdiel medzi údajmi rezortu a inšpekcie takmer deväť percentuálnych bodov.
Škola hlásila "100 percent"
"Jedna základná škola reportovala ministerstvu údaje, ktoré zodpovedali odbornosti vyučovania na úrovni 100 percent, skutočnosť zistená školskou inšpekciou však bola 33,3 percenta," uvádza Najvyšší kontrolný úrad.
Pri porovnaní jednotlivých vyučovacích predmetov poukázal Najvyšší kontrolný úrad na ešte väčšie rozdiely. Napríklad odbornosť vyučovania informatiky na druhom stupni zistená inšpektormi priamo na škole bola v priemere o 25 percentuálnych bodov nižšia ako hodnota vypočítaná z údajov systému ministerstva školstva.
Dôvody nesprávneho reportingu môžu byť podľa Najvyššieho kontrolného úradu napríklad neúmyselné chyby, snaha, aby škola patrila k tým lepším, prípadne finančná motivácia.
"Pri odbornosti vyučovania nižšej ako 70 percent totiž ministerstvo zníži zriaďovateľovi školy objem pridelených finančných prostriedkov. Zároveň analytici upozorňujú, že správnosť reportovaných údajov ministerstvo školstva nijako nekontroluje," dodal Najvyšší kontrolný úrad.