Ilustračná fotografia. FOTO: Reuters

Rodičia si často uvedomia dôležitosť očkovania až vtedy, keď ich dieťa zápasí o život, vraví epidemiologička

Na vine, prečo úroveň zaočkovanosti klesá, nie je iba pandémia. Môžu za to sociálne siete, ale aj skutočnosť, že ľudia prestali brať ochorenia ako osýpky vážne.
Vznik epidémií sa očakáva najmä na miestach, ktoré odborníci nazývajú imunitnými dierami.
Hoci je u nás zaočkovanosť nie celkom najlepšia, stále sme na tom dobre v porovnaní s inými krajinami.
Rodičia si často uvedomujú dôležitosť očkovania až vtedy, keď je už neskoro. Minulý rok zomrelo neočkované dieťa na záškrt, k čomu vôbec nemuselo dôjsť.

Kto je na vine, že Slovensko má takú nízku zaočkovanosť? Vraj za to môže čiastočne pandémia koronavírusu, lebo vtedy bola prístupnosť k zdravotnej starostlivosti obmedzená. Potom sú tu však aj iné dôvody, ako napríklad fakt, že ľudia sa ochoreniami ako osýpky prestali zaoberať a nevnímajú ich viac ako hrozbu.

Lekárov pribúda, no aj tak ich je málo. Čo je za slovenským zdravotníckym paradoxom

„A potom sú tu sociálne médiá plné rôznych hoaxov, ktoré vyvolávajú strach z očkovania. Majú za cieľ prilákať k sebe ľudí na základe emócií a strach o zdravie dieťaťa je tou najúčinnejšou emóciou. S ľuďmi, ktorí tomu podľahnú, sa potom ľahko manipuluje aj v iných otázkach,“ menuje ďalší dôvod Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti a vedúca Katedry epidemiológie na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave.

Krištúfková hovorí, že rodičov, ktorí o dieťa majú strach, neodsudzuje, má pre obavy porozumenie. Dôležité však je, ako so svojím strachom v konečnom dôsledku naložia a či budú dbať na odborné pokyny pediatrov.

Denne sa totiž v našej krajine očkuje stovka detí, celosvetovo tisícka, a ak by bolo skutočne očkovanie natoľko nebezpečné, ako nás chcú presvedčiť jeho odporcovia, už dávno by sa nevykonávalo.