Keď redaktori HN pred rokmi navštívili liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, z jeho kútov sa ešte dal vytušiť genius loci ikonickej národnej kultúrnej pamiatky. Dnes z nich vanie už len závan exkrementov, vlhkosti a hniloby. Ľudia s vysokou mierou predstavivosti v ňom aj vycítia desaťročia pretrvávajúci ľudský nezáujem, aroganciu a chamtivosť.

Na stole kompetentných úradníkov už tri roky leží žiadosť o vyvlastnenie, ktorú podala nezisková organizácia Spoločnosť Jaromíra Krejcara (SJK), pomenovaná po architektovi diela. Budúci týždeň – 13. augusta – sa jej zástupcovia zídu s predstaviteľmi vyvlastňovacieho orgánu, ktorý im konečne vytýčil termín pojednávania. 

Perla funkcionalistickej architektúry zatiaľ chátra, neúprosne ju nahlodáva zub času a speje k svoje skaze. Jej osud sa pretĺka cez neprehľadnú pavučinu firiem, ktorých spoločným menovateľom je netransparentnosť. Len od roku 2002 po 2017 objekt vystriedal šiestich majiteľov vrátane schránkových firiem z amerického kontinentu.

Aktuálne Tomáš Taraba, nominant SNS a minister životného prostredia v jednej osobe, plamenne vyzýva, aby hrad Devín prešiel do rúk štátu rovnako ako ďalšie strategické kultúrne pamiatky. Argumentuje tým, že štát by potom na ich rozvoj a údržbu mohol naliať viac finančných prostriedkov.

Podľa platnej legislatívy je vyvlastnenie možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. A to len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Tieto podmienky napríklad spomínaný Devín nespĺňa. Na rozdiel od Machnáča. Ten by sa po prípadnom vyvlastnení stal precedensom, lebo pri národnej kultúrnej pamiatke sa u nás také niečo ešte nikdy neodohralo. Minister sa môže realizovať.

Protest Generálnej prokuratúry

„K Tarabovým výrokom sa ani nechcem vyjadrovať,“ povie nám riaditeľ SJK ...