Vláda chce špeciálnym zákonom prinútiť lekárov, ktorí hromadne podali výpovede pre spory so štátom okrem iného o platy, aby zostali pracovať v nemocniciach. Kabinet premiéra Roberta Fica na svojej dnešnej schôdzi schválil návrh, ktorý tiež predpokladá, že za odopretie povinnosti vykonávať zdravotnú starostlivosť počas vyhlásenej mimoriadnej situácie bude zdravotníkom hroziť trestné stíhanie.
Šéf lekárskych odborov (LOZ) Peter Visolajský v reakcii uviedol, že bič na lekárov nebude fungovať a že vláda nie je schopná ani ochotná riešiť problémy zdravotníctva. Predlohu zákona by ešte na prebiehajúcej schôdzi mohol posúdiť parlament, v ktorom majú vládne strany väčšinu jedného hlasu.
Šesťdesiat dní
Podľa LOZ hromadne výpovede podalo viac ako 3300 lekárov na Slovensku, teda väčšina nemocničných doktorov. Urobili tak v reakcii na vládne škrty v raste platu zdravotníkov a tvrdili, že štát neplní ani iné podmienky z skoršieho spoločného memoranda.
Ich odchod na konci tohto roka by zrejme ochromil prevádzku nemocníc, čo sa na Slovensku už stalo v roku 2011, keď slovenskí lekári rovnako hromadne podali výpovede a kedy nemocniciam prišli na pomoc českí vojenskí lekári.
Súčasný vládny návrh zákona počíta s možnosťou vyhlásenia mimoriadnej situácie kvôli kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Mimoriadnu situáciu by vláda mohla stanoviť na najviac 60 dní, avšak s možnosťou predĺženia o rovnaký čas.
Napríklad výpovedná lehota, ktorá by zdravotníkom mala vypršať za mimoriadnej situácie, by sa podľa navrhovanej normy skončila až dňom odvolania mimoriadnej situácie. Predloha tiež počíta so zavedením nových trestných činov postihujúcich vyhýbanie sa či odopretie výkonu zdravotnej starostlivosti za mimoriadnej situácie. Bezúhonnosť žiadateľa je na Slovensku podmienkou na vydanie licencie na výkon zdravotníckeho povolania.
Život a zdravie na prvom mieste
"Život a zdravie občanov je nadradený akýmkoľvek právam lekárov na pracovné spory," povedal novinárom po rokovaní vlády minister zdravotníctva Kamil Šaško. Dodal, že mimoriadna situácia by mohla byť vyhlásená v 12 zo 79 okresov. Podľa neho navrhované opatrenia neznamenajú zavedenie nútených prác.
"Namiesto riešenia problémov nášho zdravotníctva vláda nariadila nútené práce tým, ktorí tieto riešenia pre naše zdravotníctvo od vlády žiadajú. Dnešné výpovede lekárov nie sú o nových požiadavkách, ani o zvýšení platov, ale tieto výpovede vznikli, pretože vláda Roberta Fica jednostranne a bez dialógu porušila dohody," napísal Visolajský.
Lekárov sa zastalo napríklad opozičné Kresťanskodemokratické hnutie. Uvedené návrhy kabinetu označilo za zneužitie moci a za prekročenie hraníc.
Opozičné strany na Slovensku a LOZ už skôr tento týždeň uviedli, že vláda sa chystá nariadiť zdravotníkom pracovnú povinnosť. LOZ tvrdilo, že takýto krok by neznamenal, že zdravotná starostlivosť bude zabezpečená. Už pri hromadných výpovediach lekárov v roku 2011 vtedajšia vláda nariadila zdravotníkom dostaviť sa do práce; podľa dostupných informácií túto povinnosť lekári obchádzali napríklad tým, že si nechali vystaviť „neschopenku“.
Súčasná vláda navrhla, aby za uvedenej mimoriadnej situácie mohla neschopnosť vystavovať zdravotníkom len štátom určené zdravotnícke zariadenia.
Šaškovo zrušenie škrtov
Lekári na Slovensku si od štátu vymohli zvýšenie platov prostredníctvom hromadných výpovedí naposledy pred dvoma rokmi. Parlament potom tiež hlasy Ficovho Smeru, ktorý vtedy bol v opozícii, schválil, že platy lekárov, zdravotných sestier a iných profesií v zdravotníctve budú závisieť od priemernej mzdy na Slovensku a od dĺžky praxe.
Na základe tohto pravidla sa platy zdravotníkov na Slovensku mali v budúcom roku zvýšiť o takmer desatinu.
Ficova vláda však na jeseň tohto roku v rámci konsolidačného balíka na ozdravenie štátnych financií rozhodla, že platy zdravotníckeho personálu porastú pomalšie. V reakcii rezignovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková.
Jej nástupca Šaško potom presadil zrušenie uvedených škrtov pre niektoré skupiny zdravotníkov. Aj po tejto zmene sa však napríklad lekárom budú platy v nasledujúcich dvoch rokoch naďalej zvyšovať pomalšie ako podľa pôvodných pravidiel. To odmietlo nielen LOZ, ale aj ďalšie organizácie zastupujúce zdravotníkov.