Výsledky najnovšieho výskumu OECD prinášajú zlé správy. Slováci totiž výrazne zaostávajú v čitateľskej gramotnosti a schopnosti riešiť problémy. Práve najlepšie to nie je ani v matematickej gramotnosti.
Presne takto pred rokom bola zverejnená medzinárodná štúdia OECD PISA o čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti 15-ročných žiakov. Jej výsledky označil minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu za „národnú tragédiu“.
Teraz sú jeho slová síce miernejšie, no stále veľmi kritické. Z výskumu okrem iného vyplynulo, že až štvrtina dospelých na Slovensku má úroveň čitateľskej gramotnosti na úrovni desaťročného dieťaťa.
Pohoreli vysokoškoláci
Medzi ďalšie negatívne správy patrí, že absolventi slovenských vysokých škôl majú horšie výsledky ako absolventi stredných škôl vo Fínsku a vo Švédsku.
Národný inštitút vzdelávania a mládeže tiež informuje, že dospelí s vysokoškolským vzdelaním na Slovensku mali skóre významne pod priemerom tých v OECD.
Zaujímavosťou je, že v skupine dospelých so stredoškolským vzdelaním majú Slováci lepšie výsledky ako priemer. Podľa inštitútu je u nás problémom veľmi nízky rozdiel medzi dospelými s vysokou a strednou školou. Výsledok vraj preto indikuje nízku pridanú hodnotu ďalšieho vzdelávania.
„Je neprijateľné, aby sme financovali vysokoškolský systém, ktorý produkuje absolventov s horšími zručnosťami, ako majú v iných krajinách absolventi stredných škôl,“ povedal Drucker s tým, že zvyšovanie výdavkov na univerzity musí byť podmieňované tlakom na kvalitu.
Ďalšie zlé správy
Negatívum je aj to, že si Slovensko oproti poslednému výskumu ešte pohoršilo. Inštitút informuje, že sme významne klesli v čitateľskej aj matematickej gramotnosti. V oboch prípadoch sa aj zvýšil podiel dospelých na najnižšej prvej nízkej úrovni a znížil podiel na vysokej úrovni.
„Na nízkej úrovni, ktorá predstavuje iba porozumenie krátkym textom, vyhľadanie jednoduchej informácie bez schopnosti prepájať a komplexne porozumieť informáciám, sa umiestnila takmer štvrtina dospelých,“ informuje inštitút.
V porovnaní s OECD máme aj významne nižší podiel dospelých s najvyššou piatou úrovňou, ktorá predstavuje porozumenie a zhodnotenie dlhých textov so skrytým neexplicitným významom, používanie získaných informácií k vyriešeniu úloh. V čitateľskej gramotnosti to boli tri percentá, v matematickej sedem a v riešení problémov iba jedno.
Výsledky podľa veku
Výskum zručností dospelých sa vykonával na reprezentatívnej vzorke 16- až 65-ročných počas rokov 2022 až 2023. Posledný podobný prieskum sa robil ešte v roku 2012.
Tentoraz výsledky ukázali aj to, ako je na tom tá-ktorá veková kategória. V krajinách OECD mali najnižšie skóre u najstarších, teda vo veku 55 až 65 rokov. Naopak, najvyššie u najmladších, čo je od 16 do 24 rokov a mladých od 25 do 34 rokov.
No na Slovensku mali najnižšie skóre najstarší a mladí. Naopak, najvyššie ľudia v strednom veku, teda od 35 do 54 rokov, a aj tí najmladší. „Alarmujúci je nízky rozdiel skóre mladých a najstarších, čo indikuje veľmi nízku medzigeneračnú akceleráciu vedomostí,“ reaguje inštitút.
„Žiaľ, nie je prekvapením, že problémy vzdelávacieho systému sa prenášajú aj do úrovne zručností dospelých. Výsledky jasne ukazujú, že Slovensko potrebuje zásadné reformy vzdelávacieho systému, ktoré podporia celoživotné vzdelávanie a pripravia ľudí na meniace sa výzvy pracovného trhu,“ povedal Drucker.
Parlament nedávno schválil nový zákon o vzdelávaní dospelých, ktorý vstúpi do platnosti v januári 2025. Prinesie profesijné kvalifikácie, ktoré nahradia čiastočné a úplné kvalifikácie.
Česko vo všetkom lepšie
Naši susedia zo západu dosiahli vo všetkých troch meraných ukazovateľoch lepšie výsledky ako Slovensko.
V čitateľskej gramotnosti má naša krajina 254 bodov, čo je šesť bodov za priemerom OECD a aj Českom. V riešení problémov máme 247 bodov, Česko 250 a priemer OECD je 251. V matematickej gramotnosti má Česko 267 bodov, priemer OECD je 263 a Slovensko má 261.
Výsledky odzrkadľujú aj to, že rodinné prostredie má na zručnosti potomkov veľký podiel. Ukázalo sa totiž, že dospelí, ktorých rodičia mali vyššie vzdelanie, dosahovali aj lepšie skóre.
Inštitút však našiel problém aj tu: „Skóre dospelých, ktorých rodičia mali vysokoškolské a základné vzdelanie, bol na Slovensku významne nižší v porovnaní s priemerom OECD.“
Nie je to jediný prieskum, v ktorom Slovensko pohorelo. Nedávno bolo zverejnené hodnotenie vedomostí a zručností v matematike a prírodných vedách štvrtákov na základných školách. V oboch prípadoch sme zaostali za priemerom EÚ aj OECD.
Národný inštitút vzdelávania a mládeže zverejnil takto pred rokom štúdiu prírodovednej, matematickej aj čitateľskej gramotnosti 15-ročných žiakov OECD PISA 2022. Slovensko aj tu dopadlo neslávne.