Slovenské zdravotníctvo ani po roku 2024 nie je v lepšom stave. Na zlepšenie stavu treba sériu reforiem. Pre TASR to zhodnotil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský.
Priblížil, že v prípade reforiem ide o technické úlohy, ako je dokončenie DRG či katalógu výkonov, až po komplexné veci ako spoluúčasť pacienta, lepšia definícia nároku, otvorenie priestoru pre pripoistenie a ďalšie. "Ak sa niečo z toho pohlo, tak slimačím tempom," skonštatoval.
V zdravotníctve sa podľa neho aj v minulom roku opakovala tá istá výzva, a to roztvárajúce sa nožnice medzi tým, čo systém verejného zdravotníctva chce poskytnúť a čo poskytnúť dokáže. "Alebo inak, vytvára sa priepasť medzi ponukou a dopytom. Tú je možné prekonať len zvýšenou efektivitou," doplnil analytik.
Za jasné negatívum roku 2024 považuje súboj vlády a odborárov. Ako pozitívum vníma, že sa aspoň spomenula téma transformácie nemocníc, a to, že štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) sa aspoň nateraz podarilo vyhnúť katastrofe a zlepšiť hospodárenie.
Vlachynský podotkol, že v minulom roku boli obyvatelia svedkami ďalšej výmeny v ministerskom kresle, neustáleho odsúvania a zmien (katalóg výkonov, bratislavská nemocnica) a minimálnej politickej podpory zo strany vlády.
"Ale aby som nekrivdil, na ministerstve sú stále ľudia, ktorí sa snažia posúvať jednotlivé projekty vpred a v mnohých prípadoch sa im to darí, aj keď pomalšie, než boli možno očakávania," doplnil. Viacero pozitívnych zmien sa podľa neho udialo napríklad vo vzdelávaní zdravotníkov.
V budúcnosti je podľa neho nutné napríklad pohnúť s otázkou spoluúčasti pacienta, rozbehnúť transformáciu nemocníc, zrušiť platový automat, otvoriť regulačný priestor technológiám, najmä telemedicíne, viac otvoriť kompetencie, najmä smerom k lekárňam a všeobecným lekárom.
Taktiež zrýchliť zmeny vo vzdelávaní, otvoriť sa viac zahraničným zdravotníkom, dokončiť katalóg výkonov a DRG či reformu nemocníc, pokračovať v budovaní čakacích lehôt a pohnúť s e-zdravotníctvom.