Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) by bol pri tvorbe klimatického zákona opatrný. Je za to, aby o takomto zákone bola čo najširšia diskusia. Uviedol to v rozhovore pre TASR s tým, že by takýto zákon musel byť aj v súznení s priemyslom.

"Jedna vec je prijímať zákony, ale druhá vec je, že každý takýto zákon má obrovský dosah na priemysel, na život a podobne. Možno marketingovo dáva zmysel spraviť nejaký taký zákon. Druhá vec je, aká je sila toho zákona a ako bude implementovaný," povedal Taraba. Tvrdí, že ak by tento zákon bol odtrhnutý od reality a od priemyslu, spôsobí to obrovské náklady. Výsledok podľa neho bude, že zákon nebude o ovzduší, ale o tom, ako ľudí obrať o prácu.

V súvislosti s tým poukazuje na slovenský priemysel, ktorý je vo veľa oblastiach "na kolenách". "Keď my dnes priemysel, ktorý bojuje so svetovou konkurenciou, zavalíme ďalšími takýmito požiadavkami, tak si musíme povedať, či to niekto vie uniesť," poznamenal vicepremiér.

Dodal, že niektoré fabriky sa môžu po zmene výrobného procesu zavrieť a presťahovať pár kilometrov za hranice Európskej únie. Odtiaľ potom môžu dovážať svoje výrobky na európsky trh. "Z pohľadu globálneho emisného koeficientu je to nula. Dochádza k transferu určitých investícií do Európy a Ázie a v globále sa nič zásadné nezmenilo, čo sa týka emisií," myslí si.

Ministerstvo životného prostredia predstavilo v roku 2023 prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počítal napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov.

Cieľom malo byť zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Bolo vtedy potrebné doriešiť otvorené rozporové konania.