Slovensko sa za súčasnej vlády premiéra Roberta Fica dostalo v Európskej únii do kúta a partneri ho iba trpia, povedal ČTK bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, ktorého druhá vláda v roku 2004 Slovensko do EÚ doviedla.
Samotný európsky blok podľa Dzurindu stojí na križovatke a musí sa rozhodnúť, či zmení podobu vlastného fungovania a bude dôležitým hráčom vo svetovej politike.
"Slovensko sa posunulo v EÚ úplne na okraj, do kúta. Slovensko sa stáva menej významným, náš názor nikoho nezaujíma," povedal Dzurinda. Niekdajší politik a diplomat je od decembra 2013 prezidentom Centra pre európske štúdiá Wilfrieda Martensa, bruselského think-tanku Európskej ľudovej strany.
Vládne nám oportunista
Slovensko a tiež Maďarsko, ktoré spája napríklad odmietavý názor na vojenskú pomoc západných krajín Ukrajine brániace sa od roku 2022 ruské vojenské invázie, sa podľa Dzurindu dostali v EÚ do stavu, že sú ostatnými štátmi iba trpené.
Súčasné postavenie Slovenska v EÚ Dzurinda pripisuje politike štvornásobného premiéra Fica. "Nikdy som o Ficovi nemal vysokú mienku. Zmenil sa, ale nie k lepšiemu. Jediné, čo ho zaujíma, je, aby si chránil svoj zadok a aby zostal pri moci. Vládne nám hochštapler, oportunista, populista," uviedol Dzurinda, ktorý 4. februára oslávi sedemdesiatiny.
Podľa neho sa Fico svojimi spornými krokmi a výrokmi v zahraničnej politike snaží odpútať pozornosť od domácich problémov a zároveň hľadá agendu pre ďalšie parlamentné voľby a svoju politickú budúcnosť.
Dzurinda, ktorý bol nielen premiérom, ale v rokoch 2010 až 2012 tiež šéfom slovenskej diplomacie, kritizoval Fica za jeho decembrovú schôdzku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve. Tá na Slovensku vyvolala vlnu občianskych manifestácií za proeurópske smerovanie krajiny, ich organizátori vyzvali Fica na odchod z čela vlády.
"To, že Fico rokoval s vrahom, tyranom, s politikom, ktorý presadzuje genocídu na Ukrajine, je hanebné," povedal Dzurinda o schôdzke premiéra s ruským prezidentom.
EÚ stojí na križovatke
Slovensko po nástupe prvého Dzurindovho kabinetu do úradu v roku 1998 začalo doháňať svojich susedov v procese integrácie do štruktúr EÚ a NATO. Zaostalo za vládou Vladimíra Mečiara, keď Bratislava čelila výčitkám zo zahraničia kvôli deficitu demokracie.
Návrat republikána Donalda Trumpa do Bieleho domu považuje Dzurinda za budíček pre EÚ. "My sme už opakovane počuli takéto budíčky, ale asi boli príliš jemné a zdvorilé. Trumpov budíček je pomerne hlasný a pomerne brutálny. Američan od nás očakáva, že budeme rovnocenným partnerom, dokážeme niektoré veci vyriešiť sami a že Ukrajina bude hlavne európska výzva," povedal expremiér.
EÚ podľa neho stojí na križovatke a stojí pred rozhodnutím, či dokončí proces integrácie do podoby politickej únie, alebo sa bude ďalej potácať a "svetoví lídri si z nej budú robiť srandu".
"Bojíme sa zveriť úniovým inštitúciám spoločné kompetencie, v ktorých si nedokáže pomôcť nielen samotná slovenská vláda, nielen česká vláda, ale ani Nemci, Francúzi, Taliani. Zahraničná politika, obrana, imigrácia a niektoré ďalšie. V tomto okamihu zdôrazňujem hlavne bezpečnosť a spoločnú obranu," uviedol Dzurinda.
Zároveň však presadzuje zachovanie výlučných právomocí členských krajín EÚ v niektorých záležitostiach. "Netreba obmedzovať človeka v kompetenciách, s ktorými si vystačí sám. Nepotrebujem nikoho okrem mojej rodiny, aby formovala svetonázor, hodnotovú skalu mojich detí, dokonca si vyprosujem, aby mi do toho niekto zasahoval," povedal.
Dodal, že takzvaní "eurohujeri" by mali rezignovať na snahy, aby EÚ zasahovala do vzdelávacieho systému, kultúrnych, etických, náboženských otázok a práv menšín v členských štátoch EÚ.