Viacero škôl buď úplne prechádza na slovné hodnotenie, alebo volí kombináciu známok a slovného hodnotenia. Mnohé školy a učitelia však ešte nie sú na takúto zmenu pripravení a plošné zavedenie by mohlo viesť k neželaným dôsledkom. Pre TASR to uviedli z Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže.
"Hodnotenie žiakov by malo byť čoraz viac založené na hodnotiacej spätnej väzbe a niekedy môže byť hodnotenie dokonca nahradené nehodnotiacou spätnou väzbou. Ministerstvo školstva už cestu k takejto zmene hodnotenia otvorilo v roku 2021. Dlhodobá stratégia ministerstva školstva je však založená na postupnom zavádzaní zmien," podotkol rezort.
Ako vysvetlil, dôležité paradigmatické zmeny najskôr legislatívne umožní, ale neprikáže ich plošné zavedenie. Poskytne podľa svojich slov učiteľom, riaditeľom škôl i rodičom čas, aby nové prístupy pochopili, prijali, našli odvahu ich realizovať a napokon sa zdokonalili v ich používaní.
"K tomu ich rôznymi spôsobmi povzbudzujeme a poskytujeme podporu. Až keď budú zmeny dostatočne etablované, môžeme prikročiť k druhej úprave legislatívy - plošnému zavedeniu zmeny," doplnil. Pri plošnom zavedení už podľa svojich slov bude mať dostatok poznatkov z aplikačnej praxe, ktoré pri formulácii legislatívnych zmien zohľadní.
Ministerstvo reagovalo aj na Slovenskú úniu špeciálnych a inkluzívnych pedagógov (SÚŠIP), ktorá navrhuje zmeniť systém známkovania žiakov na trojstupňový model. V zmene vidí potenciálny pozitívny prínos v tom, že neobsahuje krajne negatívnu formuláciu "nedostatočný". Keďže však stále ide o hodnotiacu škálu s číselným vyjadrením, časť žiakov podľa neho stále dostane "najhoršiu známku" - len by to už bola namiesto doterajšej pätorky po novom trojka.
Navyše je podľa rezortu pravdepodobné, že pri rozdelení populácie do troch skupín namiesto do piatich skupín, pri normálnom rozložení, sa v najhoršej skupine ocitne väčší počet žiakov - čo podľa neho iste nie je zámerom predkladateľov. Podotkol, že rovnako aj navrhované slovné vyjadrenie troch klasifikačných stupňov je formulované tak, že všetci žiaci s podpriemerným výkonom skončia v najslabšej skupine, pričom dnes má učiteľ stále možnosť hodnotiť výkon ako dostatočný. Takisto stredná úroveň výkonu je podľa neho v súčasnosti označená ako "dobrý" (kladná konotácia), ale v navrhovanom modeli je označená ako "priemerný" (neutrálna až mierne negatívna konotácia). Zahraničná prax pritom podľa rezortu školstva hovorí skôr o tendencii zjemňovať škálu.
"Nepovažujeme za vhodné zavádzať novú škálu klasifikácie v čase, keď chceme upriamiť pozornosť učiteľov na to, aby zvládli formatívne hodnotenie a aby dokázali aj súhrnné hodnotenie vyjadriť slovnou spätnou väzbou," reagoval rezort.
SÚŠIP navrhuje trojstupňový model známkovania žiakov, ktorý poskytuje informáciu, s akou úrovňou vedomostí prechádza žiak do ďalšieho ročníka. Vedomosti môžu byť štandardné, nadštandardné alebo blížiace sa k štandardu. Toto hodnotenie je pritom podľa SÚŠIP nevyhnutné doplniť aj slovným hodnotením. Únia pritom vyzdvihla viaceré pozitíva tohto modelu známkovania.