"A prečo chcete preboha jazdiť do Prievidze?" pýta sa zdesene kolega. „Veď tam nič nie je!“ No, práve preto... Ikona slovenského baníctva od začiatku tisícročia prišla o dvadsať percent obyvateľov a stala sa národným symbolom demografickej krízy. Posledná baňa sa zavrela pred rokom, spolu s ňou skončila aj najväčšia slovenská tepelná elektráreň.

Stojíme pod masívnou hranatou kovovou plastikou s holubicami mieru a v pochmúrnom februárovom poludní prehliadame poloprázdny bulvár M. R. Štefánika. Stačí privrieť oči a človek sa vráti do päťdesiatych rokov, keď tu z rozhodnutia komunistických plánovačov vyrástlo nové sídlisko v štýle socialistického realizmu.

Keď padal čierny sneh

„Pre baníkov to v povojnových rokoch bolo špičkové bývanie. Bola tu dobrá občianska vybavenosť - lekári, obchody, kino, divadlo, školy, všetko na dosah,“ vysvetľuje Vladimír Antalík, jeden z tých, ktorí v Prievidzi zostali, a ukazuje, kde kedysi stredom bulváru viedli ž...