„Len ťažko by sme hľadali človeka bez domova, ktorý nezažil násilie,“ hovorí Nina Beňová z organizácie Proti prúdu. Jej slová potvrdil tragický prípad z 30. januára, keď na Mlynských nivách v Bratislave našli v bezvedomí ukrajinského muža bez domova. Utrpel vážne poranenia hlavy a tela. Napriek hospitalizácii a lekárskej pomoci na druhý deň zomrel.

Nina Beňová, riaditeľka občianskeho združenia, hovorí, že násiliu – fyzickému aj verbálnemu – sú ľudia bez domova vystavení bežne.

„Len ťažko by sme hľadali človeka bez domova, ktorý niečo také nezažil,“ tvrdí. „V minulosti sme riešili, že našich klientov úplne neodôvodnene a agresívne vyháňali z parku na Račianskom mýte iba preto, že si slušným spôsobom sadli na lavičku. Mestská časť Nové Mesto si vtedy na to najala dokonca SBS.“

Beňová zdôrazňuje, že najtragickejšie prípady končia smrťou a posledné medializované udalosti nie sú jediné.

„V roku 2011 dvaja mladí muži z Martina zbili človeka bez domova len preto, že si chceli vyskúšať, aké je to niekoho usmrtiť. V roku 2021 zavraždil človeka bez domova na autobusovej stanici mladík z Veľkého Krtíša. Podobné prípady sa stali aj v Trenčíne či Prešove, kde tiež vraždili tínedžeri.“

Systémový problém či chyba jednotlivca?

K útokom často dochádza večer alebo v noci, počas spánku alebo oddychu ľudí bez domova na verejných priestranstvách, keď sú najviac zraniteľní.

Beňová poukazuje na systémové zlyhanie: „Ľudia bez domova nemajú šancu vyriešiť svoju situáciu vlastnými silami tak, aby „neprekážali‘ našim očiam na verejných priestranstvách.“

Občianske združenie Vagus na Facebooku upozornilo: „Brutalita SBS služby v OC Nivy je opakovaným problémom, s ktorým sa stretávame prostredníctvom nezávislých osobných svedectiev ľudí, s ktorými pracujeme. Podľa ich slov dochádza v nákupnom centre k útokom na ľudí bez domova, ktorí hľadajú v priestoroch útočisko. Útoky sa majú diať vždy na mieste mimo kamier a bez svedkov.“

„Dôležité je nezabúdať na to, že ide o systémové zlyhanie,“ dodali.

Reakcie organizácií a aktivistov

Po tragickej udalosti bolo zorganizované zhromaždenie „Zastavme násilie na zraniteľných skupinách!“ Organizátori žiadali ministerstvo vnútra, Úrad inšpekčnej služby, vládu a ďalšie zodpovedné inštitúcie o vyvodenie zodpovednosti a riadne vyšetrenie takýchto prípadov. Požadovali preventívne a legislatívne opatrenia proti násiliu na ľuďoch bez domova, systémové riešenia a dostupné bývanie pre všetkých.

„Príslušné orgány musia bezodkladne, dôsledne a nestranne vyšetriť všetky okolnosti prípadu a príčiny smrti muža bez domova. Je absolútne neakceptovateľné, aby ľudia bez domova čelili stigmatizácii, dehumanizácii a násiliu,“  uviedol Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.

Nezisková organizácia Depaul na Instagrame vyjadrila smútok a pohoršenie. „Násilie nikdy nie je riešením. Nesmieme ho ako spoločnosť schvaľovať či tolerovať,“ uviedli. Žiadajú vyšetrenie tragédie a vyvodenie zodpovednosti. „Prosíme, buďme citlivejší v správaní a komunikácii o ľuďoch bez domova. Sú rovnako ľuďmi. Bohužiaľ, mnohí denne čelia stigmatizácii, dehumanizácii a predsudkom.“

Narastajúce násilie v spoločnosti

Podľa bilancie ľudských práv na Slovensku za rok 2024 Amnesty International sa už počas minulého leta opakovali prípady neprimeraného používania policajnej sily v bratislavských kluboch.

Získané svedectvá hovoria, že policajti používali urážlivé výrazy, vytvárali atmosféru strachu a poníženia a nedostatočne informovali prítomných o dôvodoch zásahu a ich právach.

„V novembri zomreli dvaja muži v dôsledku policajných zásahov,“ uvádzajú. Prípady policajného násilia sa naďalej hromadia.

Nina Beňová upozorňuje, že ľudia bez domova permanentne bojujú o svoju existenciu, prežitie a bezpečný spánok, práve keď sú najviac oslabení a zraniteľní.

„Takíto ľudia v niektorých agresívnych útočníkoch vzbudzujú pocit, že sa môžu na nich vyvŕšiť, pretože vnímajú, že sa nedokážu adekvátne brániť ani počas útoku, ani po ňom,“ vysvetľuje.

Zdôrazňuje, že keď útok vykoná zástupca verejnej moci, je to obzvlášť závažné, pretože to pre najradikálnejších jednotlivcov legitimizuje násilie voči tejto skupine ľudí ako niečo, „čo sa môže“.

„Takéto tendencie je nevyhnutné zastaviť v zárodku a odsúdiť bez relativizovania. Najmä v časoch, keď je polarizovaná a napätá celá spoločnosť,“ varuje.

Problém zhoršuje narastajúci počet ľudí bez domova. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku (SODB) 2011 ich bolo vyše 23-tisíc, podľa posledného sčítania z roku 2021 je ich viac ako 71-tisíc. 

Prečo sa prípady násilia neriešia?

Ľudia bez domova sa o násilí boja hovoriť zo strachu z pomsty útočníkov a pre nedôveru voči polícii. Beňová pripomína, že na verejnosť sa dostane len zlomok takýchto situácií – tie, ktoré sa skončia tragicky.

„Aj samotná polícia sa musí správať podľa zákona a nesmie používať neprimeranú silu, represiu či zastrašovanie, ani sa voči ľuďom správať diskriminačne len preto, že sú bez domova,“ zdôrazňuje.

Pri zásahoch je nevyhnutná odbornosť. Ľudia bez domova môžu trpieť rôznymi ochoreniami, kvôli ktorým môže ich správanie vyzerať neštandardne. Potrebné zručnosti možno získať školeniami, napríklad v spolupráci s organizáciami, ktoré sa o ľudí bez domova starajú.

Hoci už existuje Národná koncepcia prevencie a ukončovania bezdomovectva či projekty Housing first na sprostredkovanie nájomného bývania, týchto služieb je akútny nedostatok.

„Ak by sme mali viac služieb a nájomného bývania pre ľudí bez domova, bolo by ich menej na verejných priestranstvách i v nákupných centrách,“ uzatvára Beňová.

Autorkou článku je Petra Sochorová. Text vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne