Prvá voľba generálneho riaditeľa Slovenskej národnej galérie priniesla množstvo kontroverzných situácií. Nakoniec boli výsledky vyhlásené za neplatné. Kultúrna obec s napätím očakávala, ako to dopadne tentoraz.
Komisia napokon na druhý pokus zvolila za generálneho riaditeľa Slovenskej národnej galérie výtvarníka Juraja Králika. Informoval o tom spravodajský web 360tka na sociálnej sieti Facebook. Králik získal najviac bodov aj vo februári, no ministerka kultúry Martina Šimkovičová výberové konanie zrušila pre možný konflikt záujmov.
Do druhého kola sa prihlásila aj kultúrna manažérka Nina Vidovencová, ktorá skončila v prvom kole druhá. Okrem nich sa premiérovo o post pokúšala aj teoretička umenia, zakladateľka a kurátorka Galérie súčasného umenia Comma Zuzana Danková.
Komisia bola zložená prevažne z nominantov Šimkovičovej, voči ktorej neprechováva kultúrna obec veľkú dôveru.
Zmeny v udeľovaní bodov
Podľa informácií HN boli v komisii štyria nominanti rezortu kultúry, a to bývalý šéf kancelárie ministerky Svetozár Nižňanský, reštaurátor a podporovateľ ministerky Šimkovičovej Mário Flaugnatti, Sylvia Hrdlovičová zo sekcie kultúrneho dedičstva rezortu a akademický sochár Vladimír Kordoš. Piatou bola nominantka galérie – kurátorka Katarína Beňová.
Pred druhou voľbou boli mierne zmenené pravidlá výberového konania. Každý z piatich členov komisie už neudeľoval maximálne 25 bodov, no až 30.
Králik mal získať od štyroch členov komisie plný počet bodov, teda 30 od každého. Celkovo tak dostal minimálne 120 bodov, pričom na to, aby bol kandidát zvolený, potreboval aspoň 100. Králikovi teda zisk bodov stačil, keďže Vidovencová mala od dvoch členov komisie získať nulu.
Vidovencová pre HN uviedla, že výberové konanie bolo o niečo dôstojnejšie než predtým, no v komisii stále chýbali odborníci. „Počkám si, kým sa k tomu vyjadrí ministerstvo kultúry,“ reagovala na otázku, ako celú situáciu vníma. HN oslovili aj tretiu Dankovú, no do uzávierky stanovisko neposkytla.
Kto je Juraj Králik
Zvolený šéf prestížnej galerijnej inštitúcie sa preslávil výtvarným projektom Art Grand Slam, ktorý vytvoril v spolupráci s bývalou svetovou tenisovou jednotkou Martinou Navrátilovou.
Umelec je tiež známy tým, že jedno zo svojich diel odovzdal prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, ktorý ho následne daroval pápežovi Františkovi. Išlo o obraz, na ktorom je z jednej strany zobrazená patrónka Slovenska – Sedembolestná Panna Mária a z druhej pápež František.
Králika po prvej neplatnej voľbe z 20. februára kritizovali bývalí aj súčasní nespokojní zamestnanci, ktorí vystupujú na sociálnej sieti pod názvom Slobodná národná galéria. Vyčítali mu, že do jeho koncepcie riadenia a rozvoja Národnej galérie, ktorá slúžila ako podklad na kandidovanie na post šéfa inštitúcie, skopíroval text z Wikipédie o definícii kolesa.
V jeho koncepcii sa však nachádza aj časť, ktorá vzbudila obavy kultúrnej obce. Králik totiž uviedol, že pri niektorých dielach bude potrebné zvážiť, ako s nimi naložiť: „Treba pripraviť priestor na nové akvizície.“
Táto formulácia vyvolala znepokojenie medzi umelcami a dedičmi autorských práv k dielam vystaveným v galérii. Tí informovali, že Králikove slová vyvolávajú vážne obavy: „Kto zaručí, že diela umelcov ako Fulla, Benka či Andy Warhol neskončia v súkromných zbierkach, ale zostanú prístupné verejnosti?“
Králik pre HN povedal, že zatiaľ mu ministerstvo nič neoznámilo, a na otázky odpovie až po oficiálnom vyhlásení výsledkov. Verdikt podľa jeho lov nedostal od komisie ani ministerstva.
Protesty pred budovou rezortu
Zatiaľ čo galéria volila nového šéfa, pred budovou ministerstva vyvrcholil mesačný protest usporiadaný iniciatívou Otvorená kultúra. Jednou z požiadaviek účastníkov bolo, aby sa po transparentnom výbere dostal do vedenia galérie kvalifikovaný odborník.
Protest sa začal už od rána. Účastníci žiadali transparentný výber riaditeľa galérie, v rámci ktorého by verejnosť bola oboznámená s koncepciami kandidátov a s plánmi na budúcnosť inštitúcie. Okrem toho požadovali, aby vedenie galérie prevzali odborníci s jasnou víziou na ochranu a rozvoj kultúrneho dedičstva.
Na protest reagovala prostredníctvom sociálnej siete aj ministerka Šimkovičová. Napísala, že hukot a piskot z reproduktorov musia počúvať nielen zamestnanci rezortu, ale aj celé Námestie SNP a ľudia z firiem, ktoré tam sídlia: „A dôvod protestu? Zatiaľ zaznievajú iba staré známe frázy a klamstvá, protestujúci sa sťažujú na úplne bežné a normálne personálne výmeny v rezorte.“
Prečo sa voľba opakovala?
Prvá voľba sa uskutočnila 20. februára a zúčastnilo sa na nej sedem kandidátov. Medzi nimi boli aj šéfky jednotlivých úsekov, ktoré boli v období výpovednej lehoty.
Cez písomný test z anglického jazyka neprešli dvaja kandidáti. Do pätice najlepších sa tak dostali vtedajšia riaditeľka úseku správy zbierok a fondov galérie Mária Bohumelová, galerijná riaditeľka expozícií a výstavnej produkcie Ľubica Orechovská, sochár Peter Berák, Králik a Vidovencová.
V ústnej časti výberového konania sa však Bohumelová a Orechovská po úvodnej prezentácii a vyslovení želania, aby galériu viedol odborník, rozhodli vzdať pokračovania v konaní. Mali totiž námietky proti organizácii výberu. Päťčlenná komisia nakoniec udelila viac ako 100 bodov iba Králikovi a Vidovencovej.
Králik získal 107 bodov, zatiaľ čo Vidovencová 103. Riaditeľky úsekov však upozornili na to, že vo výberovej komisii je Králikov známy Vladislav Rostok. Králik s ním v minulosti tvoril autorskú dvojicu a boli spoločníkmi vo firme Rabbit & Solution.
„Vzhľadom na dodatočné zistenie konfliktu záujmov je uskutočnené výberové konanie neplatné,“ píše sa v zápisnici z prvého výberového konania. Podľa kultúrnej obce mala byť v takomto prípade za šéfku galérie vymenovaná Vidovencová. Rezort však mal iný názor a vypísal druhé výberové konanie, v ktorom opäť uspel Králik.