Technické prostriedky na výkon kontroly odsúdených a obvinených by štát nemusel len nakupovať, ako je tomu doteraz, ale si ich aj dodávateľsky vypožičať. Vyplýva to z účelu navrhovanej novely zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti.
Cieľom novely je, aby sa štát mohol správať ekonomicky efektívne a znížiť tak náklady na monitorovanie osôb. Informoval o tom Dalibor Skladan z tlačového oddelenia rezortu.
Ministerstvo navrhuje zaviesť tzv. hybridný režim využívania technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypožičaných, napríklad na základe rámcovej nájomnej zmluvy.
Rezort tak reaguje na závery protokolu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý poukázal na neúmerne vysoké náklady pri využiteľnosti technických zariadení na monitoring na Slovensku a argumentoval nižšími nákladmi napríklad v Belgicku a Španielsku, kde je monitoring nakupovaný od dodávateľov ako služba a náklady sú niekoľkonásobne nižšie. „Ministerstvo spravodlivosti sa vo svojom návrhu s Najvyšším kontrolným úradom stotožnilo so záverom, že vymedzenie vlastníctva štátu k technickým prostriedkom sa v praxi javí ako neefektívne a nepružné,“ vysvetľuje rezort.
V tejto súvislosti ministerstvo poukazuje na to, že využiteľnosť technických prostriedkov na monitorovanie obvinených a odsúdených sa v minulom roku zvýšila v porovnaní s rokom 2023 o 21 percent, zo 777 na 941 osôb v monitoringu. Zvýšenie využiteľnosti súvisí podľa rezortu s minuloročnou novelizáciou Trestného zákona, ktorým boli výraznejšou mierou podporené legislatívne podmienky pre ukladanie alternatívnych trestov, pričom trend je ďalej stúpajúci.
V majetku ministerstva spravodlivosti sa v súčasnosti nachádza 1715 monitorovacích zostáv technických zariadení určených na výkon elektronického monitorovania. „Tieto zariadenia sú vo vlastníctve štátu, v maximálnej možnej miere sú aj vyžívané, pričom nasadiť je možné približne 1200 kusov zariadení,“ objasnil rezort.
Poukazuje však aj na to, že pri stanovení maximálneho počtu osôb, ktoré je možné súčasne monitorovať, je potrebné zohľadniť viaceré technické, prevádzkové a logistické faktory, ktoré priamo ovplyvňujú reálnu kapacitu systému.
Ako dodáva, legislatívna zmena neznamená, že štát bude hneď prenajímať nové zariadenia. „Ministerstvo spravodlivosti však bude legislatívne pripravené na situácie, keď si bude môcť vybrať z dvoch možností, či nákup alebo prenájom, v závislosti od ekonomických možností,“ uzavrel rezort.
Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. novembra.