Pred pandémiou chodilo do našich kúpeľov každoročne okolo 35-tisíc zahraničných klientov a priemerná dĺžka ich zotrvania bola na úrovni asi 14 dní. V roku 2023 ich bolo zhruba 24-tisíc, čo ukazuje, že sa k nám vracajú. Konštatovala to v sobotu počas otvorenia celoslovenskej kúpeľnej sezóny na Sliači predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková.
Podľa nej prírodné liečivé zdroje a aj klimatické podmienky na Slovensku, ktoré tvoria základ liečebného kúpeľníctva, sú veľmi vzácne. Taká malá krajina, akou je Slovensko, má všetky typy liečivých vôd, ktoré balneológia v Európe uznáva.
„Dnes máme na Slovensku 25 kúpeľných miest, kedysi ich bolo viac. To, čo nám zostalo, si musíme vážiť a chrániť. Stále patríme medzi najvyspelejšie kúpeľnícke krajiny v Európe, chodia sa k nám inšpirovať zo zahraničia,“ zdôraznila Zálešáková.
Podľa generálneho riaditeľa Kúpeľov Sliač Martina Beňucha pred slovenským kúpeľníctvom je ešte dlhá a náročná cesta, ako tento segment rozvíjať. Kúpeľníctvo považuje za jeden z najväčších pokladov našej krajiny a preto, ak hovoríme o pláne obnovy a podobných programoch, tak by malo byť prioritou stavať práve na ňom.
„Vieme, o aké veľké hodnoty sa staráme a akú veľmi dobrú službu v rámci Slovenska poskytujeme. Nie sme len tí, ktorí liečia, ale sme aj tí, ktorí poskytujú pracovné miesta, tie vytvárajú ďalšiu pridanú hodnotu územia a tvoria ďalšie pracovné príležitosti. Tento segment nepôsobí len pre klientov zo Slovenska. Potrebujeme širokú podporu verejnosti a tých, ktorí by mali aktívne pomáhať,“ konštatoval šéf štátnych kúpeľov.
Ako Zálešáková dodala, ASK pripravila pre ministerstvo zdravotníctva nové programy, nielen liečebné, ale aj kvalitné programy preventívnej medicíny, pretože sa mení životný štýl, prichádzajú rôzne rizikové faktory, ktoré vedú k závažným onkologickým, kardiovaskulárnym či neurologickým ochoreniam. Otázkou podľa nej zostáva, ako by sa programy preventívnej medicíny mohli financovať.