Na stretnutí lídrov Bukureštskej deviatky v litovskom Vilniuse prezentoval prezident Peter Pellegrini postoj Slovenska v súlade s odporúčaniami Ministerstva obrany (MO) SR a Generálneho štábu Ozbrojených síl SR.
V reakcii na vyjadrenia, ktoré zazneli v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy, to uviedla prezidentova hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
V súvislosti s výrokmi podpredsedu Národnej rady SR a predsedu SNS Andreja Danka i podpredsedu KDH Viliam Karasa, ktorí Pellegriniho vyjadrenie o podpore návrhu zvýšenia obranných výdavkov označili za prekvapujúce a bez známej predchádzajúcej dohody, Medveď Macíková upozornila, že prezident na vrcholných medzinárodných podujatiach „vždy vystupuje po konzultáciách s príslušnými kompetentnými štátnymi orgánmi“. Tak to podľa nej bolo aj v prípade deklarovanej podpory vo Vilniuse.
„Tento postoj potvrdil minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) na piatkovom (6. 6.) zasadnutí ministrov obrany NATO v Bruseli,“ upozornila hovorkyňa hlavy štátu.
Dodala, že základom uvedeného postoja je nevyhnutné posilnenie spoločnej bezpečnosti po dohode s našimi spojencami v Severoatlantickej aliancii tak, aby bolo toto posilňovanie postupné, rozložené na dlhé časové obdobie a aby sme z výdavkov na obranu mohli financovať aj projekty s civilným využitím, ako sú nové nemocnice, cesty alebo mosty.
V sobotnej rozhlasovej diskusii STVR vyjadrili diskutujúci prekvapenie nad tým, ako hlava štátu podporila návrh na zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO na päť percent. Danko vyhlásil, že k podobnému vyhláseniu nemal prezident žiadny mandát a zvyšovanie obranných výdavkov je v súčasnej situácii nereálne.
Karas upozornil, že k téme sa síce otvorila diskusia prostredníctvom okrúhlych stolov, zďaleka však nebola dokončená. Chýba mu aj informácia, odkiaľ štát prostriedky na zvýšené výdavky zoberie.
Prezident pri príchode na samit lídrov Bukureštskej deviatky v litovskom Vilniuse v pondelok (2. 6.) potvrdil, že Slovenská republika podporí navrhované zvýšenie obranných výdavkov s cieľom posilniť európsky pilier v NATO.
S návrhom zvýšenia prišiel generálny tajomník Mark Rutte s tým, že 3,5 percenta by smerovalo priamo na obranné výdavky a ďalších 1,5 percenta by sa mohlo využiť na iné výdavky spojené s obranou v rámci NATO, napríklad investície do strategickej infraštruktúry, ako sú mosty, železnice alebo prístavy, ktoré sú kľúčové aj pre vojenské účely.