Ministerstvo spravodlivosti má výhrady voči niektorým častiam správy o stave právneho štátu, ktorú v utorok vydala Európska komisia. Hodnotenia eurokomisie nezohľadňujú podľa rezortu situáciu na Slovensku objektívne.
Výhrady má aj k metodológii prípravy správy. Napríklad pri odporúčaní stíhať prípady korupcie na vysokých miestach Ministerstvo reagovalo, že správa nesprávne vyhodnocuje informácie a zdroje a viaceré kritické tvrdenia často ničím nepodkladá. Informoval o tom Dalibor Skladan z tlačového oddelenia Ministerstva.
Stíhanie korupcie
Rezort napríklad reagoval na negatívne hodnotenie eurokomisie k ukončeniu trestných stíhaní prípadov korupcie. „V tejto súvislosti uvádzame Generálnou prokuratúrou poskytnuté informácie o ukončených trestných stíhaniach osôb pre trestné činy korupcie. Z uvedeného vyplýva nárast stíhaní a obžalôb v oblasti korupcie. V roku 2022 bolo 168 odstíhaných osôb z toho 83 obžalovaných, v roku 2023 bolo 160 odstíhaných osôb z toho 76 obžalovaných a v roku 2024 bolo 240 odstíhaných osôb z toho 136 obžalovaných,“ uviedlo Ministerstvo.
Na odporúčania komisie ministerstvo reagovalo, že súčasná vláda nedostala „v princípe žiadne nové odporúčanie a všetky odporúčania sú výsledkom činnosti predchádzajúcich vlád“. Naopak, eurokomisia podľa Ministerstva konštatuje „konečne istý pokrok v plnení odporúčaní, čo sa nepodarilo predchádzajúcim vládam“.
Eurokomisia odporučila Slovensku zaviesť aj dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní členov Súdnej rady. „Ministerstvo spravodlivosti pripravuje zmeny v tejto oblasti s cieľom splnenia odporúčania, avšak kvôli ústavnému zákonu schválenému počas funkčného obdobia predchádzajúcej vlády bude na zmenu potrebná ústavná väčšina,“ reagovalo Ministerstvo.
Odporúčanie zaviesť záruky pre sudcov v prípade stíhania na základe trestného činu ohýbania práva vníma rezort ako kritiku legislatívnych krokov predchádzajúcej vlády.
„Tento trestný čin bol zavedený do trestného poriadku v čase pôsobenia Márie Kolíkovej ako ministerky spravodlivosti. Kvôli tomuto problematickému kroku sme sa ocitli v situácii, keď sme za zavedenie trestného činu ohýbania práva kritizovaní nie len zo strany Európskej komisie, ale aj na iných medzinárodných fórach,“ vysvetlil rezort spravodlivosti. Keďže je tento trestný čin jeden z míľnikov plánu obnovy, vláda ho podľa Ministerstva nemohla zrušiť.
Trestné konanie
„Vďaka dodatočným vysvetleniam správa konečne zohľadňuje, že rozhodnutiami podľa paragrafu 363 Trestného poriadku sa nezastavuje trestné konanie, ale že ide o rozhodnutia, ktorými sa iba rušia nezákonné rozhodnutia vydané policajtmi alebo prokurátormi v prípravnom konaní,“ uviedlo Ministerstvo s tým, že správa tiež „konečne“ reflektuje aj pozitívne aspekty uplatňovania paragrafu 363.
EK má naďalej výhrady k silným právomociam generálneho prokurátora. „Európska komisia pritom ale nezohľadňuje, že generálny prokurátor nemôže postupovať svojvoľne, ale striktne v medziach zákonnosti a svoje rozhodnutia musí odôvodniť,“ reagoval rezort.
Rezort víta, že obsah správy je o niečo korektnejší než v minulom roku. „Ministerstvo spravodlivosti by uvítalo, keby Európska komisia všetky informácie uvádzané v správe systematicky a dôsledne overovala, vrátane konzultácií s orgánmi verejnej moci, a aby bolo zo správy zrejmé, akým spôsobom sú vyhodnocované protichodné informácie,“ doplnilo ministerstvo. Kritizuje aj krátky časový priestor na komunikáciu pripomienok.
Eurokomisia v správe skonštatovala, že Slovensko urobilo príliš malý pokrok pri plnení odporúčaní, ktoré mu predložila v rámci vlaňajšej správy. Slovensku najnovšie vydala sedem odporúčaní.
Slovensko má okrem iného zaviesť dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní predovšetkým sudcami nevolených členov Súdnej rady a zabezpečiť účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie na vysokých miestach.
V tejto súvislosti sa odporúča aj obmedziť využívanie právomoci generálneho prokurátora pri rušení rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov. EK rovnako vyzvala na posilnenie redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií.