Podľa najnovšieho volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia najviac hlasov získalo Progresívne Slovensko (20,9 percenta).
Agentúra však upozorňuje, že po niekoľkých mesiacoch stabilnej podpory zaznamenali medzimesačný pokles o 2,1 percentuálneho bodu.
Zber dát prebiehal online cez National Sample. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu vo veku nad 18+ rokov. Dáta boli zbierané v čase od 2. do 7. júla 2025. Prieskumu sa zúčastnilo 1 009 respondentov.
Pokles PS aj Smeru
Za progresívcami skončil Smer-SD, Ficova strana by vo voľbách získala 18,1 percenta. Smer podobne ako PS však za posledné obdobie klesol, a to o 1,7 percentuálneho bodu.
Obaja lídri rebríčkov mierne poklesli, do parlamentu by sa dostalo až osem politických subjektov.
"Lídri Progresívne Slovensko a Smer zaznamenávajú od začiatku roka stagnáciu alebo pokles podpory. Ak by voľby dopadli s takýmto výsledkom, jednalo by sa o druhý najnižší zisk víťaza. Nižší volebný zisk dosiahlo iba HZDS vo voľbách v roku 2002 (19,5 percenta), čo malo okrem iného za následok možnosť obísť víťaza volieb a zostaviť druhú vládu Mikuláša Dzurindu," hovorí politický analytik agentúry Mikuláš Hanes.
Republika a Demokrati rastú
Na treťom mieste skončila Republika, ktorá zaznamenáva vzostup. Momentálne má 10,3 percenta, čo je medzimesačný nárast o jeden percentuálny bod.
"Volebný potenciál Republiky sa po dlhodobej stagnácii okolo hranice 10 percent opäť dostal na rastovú trajektóriu a momentálne dosahuje hranicu 14,1 percenta. Dôležitým faktorom je, že Republiku majú ako svoju druhú voľbu aj voliči Smeru – SD a SNS, ktorých v prípade ich sklamania z krokov vlády môže oslovovať," vysvetlil analytik Hanes.
Do parlamentu by sa dostala aj Strana Demokrati, ktorej namerali 5,2 percenta. Ich potenciál sa už druhý mesiac po sebe drží okolo hranice 10 percent.
"Ďalších voličov by mohli Demokrati získať oslovením voličov všetkých opozičných strán, najmä PS, ktoré momentálne blokuje pätinu potenciálu Demokratov," konštatuje Hanes.
Ako by to vyzeralo v parlamente
Prienik Demokratov do Národnej rady by skomplikoval vytvorenie novej koalície. Hlas a Smer by mali spolu len 50 poslancov. Väčšinu by nedosiahli ani ak by sa spojili s Republikou.
Museli by tak presvedčiť nektorú zo súčasných opozičných strán. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína KDH, ale čelní predstavitelia hnutia sa k takejto možnosti nevyjadrovali. Spolu by mali tieto štyri strany 79 poslancov a zrejme by od začiatku narážali na rozdiely.
Minimálne pri otázkach právneho štátu a zahraničného smerovania Slovenska majú kresťanskí demokrati odlišné postoje ako Smer a Republika.
Jednoduchú pozíciu by nemalo ani Progresívne Slovensko, ak by sa potvrdili výsledky volebného modelu NMS a stalo by sa víťazom volieb. Ako najpravdepodobnejším variantom sa javí vytvorenie päťkoalície prevažne stredopravých strán. Problémom by mohli byť okrem ideologických odlišností medzi stranami aj osobné nezhody medzi Igorom Matovičom a viacerými členmi SaS či PS.