Ak ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na najbližšom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom odpovie na mnohé otázky „áno“, Amerika následne sprostredkuje trojstretnutie. Myslí si to minister obrany a podpredseda vlády Robert Kaliňák (Smer-SD).
Jeho oponent, predseda KDH Milan Majerský, viackrát zopakoval, že mier sa nemôže dohadovať bez účasti Ukrajiny. Diskutujúci to uviedli v relácii STVR O 5 minút 12.
„Je podľa mňa jasné, že ak teda v pondelok (18. 8.) odpovie na mnohé otázky prezident Zelenskyj ‚áno‘, tak už to Amerika potom sprostredkuje a urobí to trojstretnutie a uzavrie sa to, pretože v opačnom prípade budeme sledovať, ako Rusi budú postupne postupovať napriek všemožnej snahe Európy,“ priblížil minister.
Majerský podotkol, že akékoľvek dohody musia byť v prospech Ukrajiny a jej občanov. Podľa neho je neakceptovateľné, aby sa o územných či politických ústupkoch rozhodovalo bez priameho súhlasu Kyjeva.
„Ukrajina musí súhlasiť s tým, že dokáže urobiť nejaký ústupok, v tomto nemôžeme rozhodnúť my za nich, nemôže za nich rozhodnúť EÚ ani Trump ani Putin,“ poznamenal.
Pre Kaliňáka je kľúčové, že lídri smerujú k mierovej dohode a nie k prímeriu. „A rovnako tak je dôležitá veta, ktorú povedal Vladimir Putin, že musíme odstrániť všetky príčiny konfliktu, niektoré z nich poznáme, to je napríklad členstvo Ukrajiny v NATO alebo niektoré ďalšie veci, ktoré súvisia so vzťahmi k minoritám a podobne,“ povedal Kaliňák.
Dodal, že každý mier musí obsahovať určitý kompromis, návrat Ukrajiny k hraniciam spred roku 2014 je podľa neho nereálny. Majerský reagoval, že Ukrajina sa už v 90. rokoch vzdala jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky a územnú celistvosť, ktoré dnes Rusko porušuje.
Na margo budúceho vývoja na Ukrajine minister obrany uviedol, že do desiatich rokov môže v Kyjeve vzniknúť proruská vláda. „Ja tvrdím, že to je viac ako istota, že tam príde a bude to do desiatich rokov určite. Dôvod je jednoduchý. Poznám Ukrajinu veľmi dobre. (...) To je krajina obrovských rozdielov, keď málokedy Kyjev dokázal uspokojiť všetky jednotlivé časti tej Ukrajiny,“ skonštatoval.
Diskutujúci sa dotkli aj otázky výdavkov na obranu a konsolidácie. Kaliňák pripomenul, že hoci Slovensko formálne plní záväzok dávať na armádu dve percentá hrubého domáceho produktu, veľká časť zdrojov ide do tzv. duálnych projektov - napríklad do výstavby nemocníc či dopravnej infraštruktúry.
„Predseda vlády jasne povedal, že nebudeme v tomto roku zvyšovať výdavky na zbrojné projekty, na zbrane ako také, ale duálne projekty podporujeme (...), projekt Národné obranné sily rátam medzi duálne projekty, dnes máme už registrovaných záujemcov viac ako 6500,“ objasnil.