Novela rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR má priniesť viaceré zmeny. Zrušiť sa má napríklad povinnosť čítať pozmeňujúci návrh. Majú sa takisto upraviť rečnícke časy, ale aj postup pri hodine otázok.
Do národnej rady ju predložili predstavitelia koaličných strán - poslanci Tibor Gašpar (Smer-SD), Róbert Puci (Hlas-SD) a Adam Lučanský (SNS). Návrhom chcú podľa vlastných slov reagovať na problémy v praxi na schôdzach parlamentu.
Viaceré zmeny sa týkajú rečníckych časov. Dĺžka rečníckeho času písomne prihláseného poslanca v rozprave by mala byť najviac 15 minút, nie 20. Po novom by sa takisto malo časovo obmedziť vystúpenie navrhovateľa aj spravodajcu, a to na 90 minút. Pre tretie čítanie by sa mal zaviesť limit na najviac päť minút.
„Uvedené sa vzťahuje aj na navrhovateľa a spravodajcu,“ ozrejmili predkladatelia. V treťom čítaní by v prípade schválenia zmien mali poslanci možnosť vystúpiť, iba ak chcú podať návrh na opravu legislatívno-technickej chyby alebo na opakovanie druhého čítania.
Novela má takisto poslancom zrušiť povinnosť čítať znenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ak ich zverejnia na webe. „A to najneskôr v deň, ktorý predchádza vystúpeniu poslanca s týmto pozmeňujúcim návrhom na schôdzi,“ vysvetlili predkladatelia. Úprava hovorí aj o povinnosti predkladať informatívne konsolidované znenie novelizovaných ustanovení návrhu zákona.
Po novom by takisto s faktickou poznámkou mohol vystúpiť predsedajúci bez toho, aby musel niekomu inému odovzdať vedenie schôdze. Možnosť dať faktickú poznámku by mohli mať aj člen vlády či navrhovateľ, ktorý nie je poslancom.
Predkladatelia chcú zároveň novelou zosúladiť počet klubov na podávanie procesných návrhov na parlamentnej schôdzi, a to na dva kluby. Novela má takisto umožniť poslancom používať obrazovú prezentáciu, a to vo forme grafov alebo tabuliek. „Veľkosť obrazovej prezentácie nesmie presiahnuť rozmer A3, čo bude upravovať uznesenie NR SR,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Zmeniť sa má i postup pri hodine otázok. Predsedajúci by po novom mal čítať otázky striedavo od opozície a koalície.
Návrh rieši aj parlamentné výbory a situácie, keď bol predseda odvolaný alebo sa funkcie vzdal a nepoveril výkonom svojich právomocí podpredsedov výboru.
„V záujme zachovania funkčnosti výboru predseda NR SR poverí výkonom právomocí podpredsedu výboru, ak podpredseda výboru zvolený nebol, niektorého z členov výboru,“ navrhli predkladatelia. Úprava hovorí aj o tom, že členstvo vo výboroch NR SR je viazané na členstvo v politickej strane, hnutí alebo poslaneckom klube.