Slovenské národné povstanie (SNP) je nielen jednou z kľúčových udalostí moderných slovenských dejín, ale patrí tiež k najväčším ozbrojeným vystúpeniam proti nacizmu v Európe. Zúčastnilo sa na ňom okolo 60-tisíc slovenských vojakov, 12-tisíc až 18-tisíc partizánov, ale aj vojaci československej zahraničnej armády. Spolu so Slovákmi bojovali v SNP aj príslušníci 30 národov a národností z Európy.
Zákonom Slovenskej národnej rady (SNR) z 29. septembra 1992 bol 29. august - teda začiatok SNP - vyhlásený za štátny sviatok Slovenskej republiky. V piatok 29. augusta uplynie od jeho vypuknutia 81 rokov. Vďaka SNP sa Slovensko zaradilo medzi spojencov bojujúcich proti hitlerovskému Nemecku.
V roku 1943 vznikla ilegálna Slovenská národná rada, ktorá schválila program známy ako Vianočná dohoda. Jej hlavným bodom bol aj aktívny zápas proti nemeckému diktátu i proti slovenskej vládnej reprezentácii na čele s prezidentom Jozefom Tisom, ktorá s nacistami kolaborovala. Na pláne a prípravách ozbrojeného povstania sa od mája 1944 podieľala skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana.
Podľa optimálneho variantu sa mal ozbrojený boj začať v koordinácii so sovietskou stranou. Krízový scenár počítal s vyhlásením vojenského odporu v prípade, že nemecké vojská začnú obsadzovať Slovensko. Tie prekročili hranice Slovenska 29. augusta 1944 a slovenské vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. V rozhlasovom prejave minister obrany (1939 - 1945) generál Ferdinand Čatloš oznámil preniknutie nemeckých vojsk na Slovensko. Pri Žiline sa začali aj prvé boje, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor.
Začiatok povstania
Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi nemeckými jednotkami vyslal Golian 29. augusta 1944 krátko po 20. hodine heslo: „Začnite s vysťahovaním!“, čo bol signál na začiatok SNP.
O deň neskôr na jeho rozkaz povstalci ustúpili do Strečnianskej tiesňavy, kde Jozef Dobrovodský, povstalecký veliteľ žilinskej posádky, spolu s povstaleckým veliteľom martinskej posádky Emilom Perkom a veliteľom 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika Petrom Alexejevičom Veličkom začali organizovať nové obranné postavenie. V ten istý deň 30. augusta 1944 vystúpil s prejavom Tiso, v ktorom obhajoval nemeckú okupáciu a odsúdil SNP.
Nasledujúci deň 1. septembra 1944 prijala SNR deklaráciu o prevzatí moci na povstaleckom území. Jeho hlavnú časť tvorilo najmä stredné Slovensko a hlavným sídlom sa stala Banská Bystrica. V prvých septembrových dňoch sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Karpatsko-duklianska operácia sovietskej Červenej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť úderné jednotky z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu.
Povstanie sa v krátkom čase rozšírilo na viac ako 30 vtedajších okresov s rozlohou približne 20.000 štvorcových kilometrov a približne s 1,7 milióna obyvateľmi. Povstalecké územie sa rozprestieralo v oblasti stredného Slovenska, horného Ponitria a na území Spiša.
Potlačenie a ústup do hôr
Útok 18. SS divízie na juhu Slovenska znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad povstalcami. Postupne 22. októbra padla Detva, 26. októbra Zvolen a napokon 27. októbra 1944 Nemci obsadili Banskú Bystricu.
Generál Rudolf Viest, ktorý sa 6. októbra stal veliteľom povstaleckých vojsk, vydal rozkaz ustúpiť do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Už 30. októbra sa v Banskej Bystrici za prítomnosti prezidenta Tisa konala manifestácia, ktorá mala vyjadriť vďaku slovenského ľudu za potlačenie SNP.
Velitelia Viest a Golian padli v novembri 1944 do nemeckého zajatia a po vypočutí gestapom ich odsúdili na smrť. Reakciou na SNP bol tiež krutý teror rozpútaný Nemcami a pohotovostnými oddielmi Hlinkových gárd - hromadné vraždy v Kremničke, vo vápenke v Nemeckej, alebo vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň.
Na SNP sa výrazne podieľal aj Imrich Karvaš, vtedajší guvernér Slovenskej národnej banky. Bez jeho finančnej podpory by SNP nebolo možné uskutočniť. Na jeho pokyn deponovali v marci 1944 do filiálok národnej banky v Banskej Bystrici a čiastočne aj v Ružomberku i v Žiline viac ako tri miliardy vtedajších slovenských korún.
Počas SNP zohrali významnú úlohu aj ženy. Zúčastňovali sa na bojových akciách, zásobovali partizánov potrebným materiálom alebo vykonávali činnosť spojok pri získavaní a poskytovaní informácií odboju. Medzi popredné predstaviteľky protinacistického odboja patrili Chaviva Reiková, Beatrix Pospíšilová Čelková, prezývaná Trixi, Hela Volanská, Božena Palacková alebo Viera Stehlíková.