Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmieta vládou predstavené konsolidačné opatrenia na rok 2026. V rámci opatrení ide podľa neho o zásadný zásah do financovania miest a obcí bez predchádzajúceho dialógu a zohľadnenia reálnych potrieb a povinností samospráv. V piatok to uviedol predseda ZMOS-u Jozef Božik.
„Na obrovskom verejnom dlhu Slovenskej republiky vo výške 84,3 miliardy eur sa samosprávy podieľajú menej ako dvoma percentami. Inak povedané, mestá a obce, aj napriek značnej finančnej záťaži a zodpovednosti, ktorú im konsolidačnými opatreniami udelil štát v rámci podielových daní, majú na tomto dlhu absolútne minimálny podiel. Tento dlh samosprávy nespôsobili a považujeme za nespravodlivé, aby sa bremeno jeho riešenia prenášalo práve na nás a našich obyvateľov,“ spresnil Božik.
Kľúčovým opatrením konsolidácie pre miestnu územnú samosprávu je zníženie zákonom garantovaného podielu miest a obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb z doterajších 55,1 percenta na 53 percent.
Vláda prezentuje, že samosprávy budú mať v rámci konsolidácie vyšší výnos z podielových daní, avšak keby zostal podiel na pôvodnej úrovni, tak by mali mestá a obce podľa ZMOS-u na svoj rozvoj kumulatívne o 234 miliónov eur viac.
„Štát si z tohto objemu ponecháva 110 miliónov eur tým, že priamo kráti podielové dane a núti samosprávy šetriť na službách občanom. Ďalších 55,5 milióna eur si necháva v dôsledku zvýšeného výnosu z progresívneho zdaňovania a 69 miliónov eur využíva na prefinancovanie sedempercentnej valorizácie platov zamestnancov regionálneho školstva v originálnej pôsobnosti obcí od 1. januára 2026, ktorú štát dohodol so školskými odborármi, ale financuje ju prostredníctvom našich podielových daní,“ doplnil Božik.
Od budúceho roka sa zvýši aj minimálna mzda o 12 percent, pričom inflácia aktuálne dosahuje štyri percentá. Rozpočty samospráv budú tak podľa ZMOS-u ešte viac zaťažené a prijaté konsolidačné opatrenia negatívne ovplyvnia aj poskytovanie základných služieb Slovákom.
Samosprávy preto očakávajú, že vláda jasne a zákonne zadefinuje dočasnosť prijímaných opatrení iba na roky 2026 a 2027 s automatickým návratom na pôvodnú úroveň podielu 55,1 pecenta od roku 2028.
„Zároveň žiadame férový mechanizmus na krytie zvýšených mzdových výdavkov v školstve, ktorý bude zohľadňovať reálne potreby verejného regionálneho školstva v originálnych kompetenciách samospráv. Rovnako považujeme za nevyhnutné, aby samosprávy mohli počas konsolidácie flexibilne využívať rezervné fondy aj na bežné výdavky a aby im vláda poskytla jednoznačné pravidlá pri uplatňovaní dlhovej brzdy,“ uzavrel Božik.