Na Slovensku sa vedú diskusie, či potrebujeme spaľovne odpadu. Združenia, ktoré sú proti, hovoria, že najprv by sme mali predchádzať vzniku odpadov a využívanie v spaľovni by malo byť na poslednom mieste. Naopak, investori hovoria, že odpadu máme veľa a najlepšie je ho energeticky využiť.

Veľa sa aktuálne diskutuje o tom, kde má odpať skončiť, či je zaťažujúce pre životné prostredie, aby sme ho skládkovali. A či ho vieme ekologicky a ekonomicky spáliť.

Na pláne sú nové spaľovne v bratislavskom Slovnafte, Skalici či Šali.

HN v tejto súvislosti oslovili rakúsku expertku Helgu Stoiber. Tá je partnerka rakúskej spoločnosti UVP Environmental Management and Engineering.

Aké je podľa vás najlepšie narábanie s odpadom?

V súlade s hierarchiou odpadov stanovenou v rámcovej smernici Únie o odpadoch je pravda, že najdôležitejšie je predchádzanie vzniku odpadov, za ktorým nasleduje opätovné použitie, recyklácia, iné spôsoby zhodnocovania, ako je energetické zhodnocovanie odpadov, a ako najmenej výhodná možnosť je likvidácia, napríklad skládkovanie.

Preto je prvým kľúčovým krokom vytvorenie integrovaného konceptu spracovania odpadu, určenie, ktoré frakcie odpadu sa budú zbierať, kde a ako sa budú zbierať a ktoré možnosti ich spracovania sú z environmentálneho a ekonomického hľadiska najvhodnejšie. Cieľom je samozrejme dosiahnuť veľmi vysokú mieru opätovného použitia, recyklácie a zhodnocovania a čo najnižšiu mieru skládkovania.

Najdôležitejšie je preto vytvoriť dobre fungujúci a stabilný systém zberu, minimalizovať prepravu odpadu a čo najviac recyklovať. Pre časť odpadu, ktorú nie je možné recyklovať, napríklad zvyšky z triedenia, je potrebné nájsť nejaké riešenie. Podľa môjho názoru je pre spoločnosť strata, keď vyhadzujeme odpad, ktorý má výhrevnú hodnotu a mohol by sa použiť ako palivo na výrobu energie. Napríklad zmiešaný komunálny tuhý odpad má približne rovnakú výhrevnosť ako lignit a plastový odpad je dokonca v rozsahu čierneho uhlia.

Podľa hierarchie s nakladaním s odpadmi je teda na prvom mieste prevencia, potom nasleduje recyklácia, spaľovanie a na poslednom mieste je skládkovanie. Nezabraňuje spaľovanie odpadov jeho recyklácii?

To absolútne nie je pravda. Krajiny s najvyššou mierou spaľovania odpadu sú podľa oficiálnych štatistík o odpadoch, ktoré členské štáty EÚ každoročne zasielajú Eurostatu, zároveň krajinami s najvyššou mierou recyklácie.

Slovensko momentálne skládkuje okolo 39 percent komunálneho odpadu a cieľom je do roku 2035 znížiť skládkovanie na 10 percent. Dá sa toto číslo znížiť prevenciou vzniku odpadov a recykláciu alebo potrebujeme nové spaľovne?

Predpokladám, že bez spaľovania odpadu je to dosť ťažké dosiahnuť. V prvom rade je potrebný rozsiahly systém separovaného zberu. Podľa môjho názoru je najlepšou možnosťou tepelné spracovanie zmiešaného komunálneho odpadu s energetickým zhodnotením v kombinácii s dôkladným separovaným zberom a predbežným spracovaním recyklovateľného odpadu a vysokou mierou recyklácie.

Spaľovňa rozdelila Bratislavu. No Slovnaft plány zmenšil, u Valla teraz čakajú, čo povedia u Tarabu

Hovoríte o využívaní spaľovní, avšak debaty o nových spaľovniach na Slovensku sú polarizujúce. Je táto téma spoločensky rozdeľujúca aj v Rakúsku?

Aj Rakúsko zažilo obdobia, keď spaľovne neboli akceptované. Majte však na pamäti, že prvá spaľovňa v Rakúsku – Flötzersteig, ktorá sa nachádza uprostred obytnej oblasti vo 14. viedenskom obvode – bola spustená do prevádzky v roku 1963. Je to už 62 rokov. Pamätám si, že spaľovňa Spittelau vo Viedni prechádzala technologickou modernizáciou a počas nej vyhorela. Stalo sa to v roku 1987, takže som bola veľmi mladá študentka.

Vtedy som bola kritická, pretože som ani nebývala ďaleko. Teraz však mám hlboké odborné znalosti o tejto technológii a právnych predpisoch, takže nie som proti nej a väčšina ľudí v Rakúsku tiež nie je proti spaľovniam. V dnešnej dobe to už nie je v Rakúsku skutočnou témou. Ani renomované environmentálne mimovládne organizácie nie sú proti zariadeniam na energetické zhodnocovanie odpadu, ak sú tieto zariadenia navrhnuté a prevádzkované v súlade s najlepšou dostupnou technikou.

Na začiatku, keď sa spaľovne po prvýkrát začali prevádzkovať v Európe, ich hlavným účelom bolo likvidovať odpad. Technológia bola populárna počas epidémie cholery v polovici 19. storočia a, samozrejme, spôsobovala znečistenie, ktoré pretrvávalo až do 70. a 80. rokov 20. storočia. Okolo roku 2000 sme začali hovoriť o najmodernejších spaľovniach s minimálnym vplyvom na životné prostredie vďaka prísnym právnym predpisom, ktoré v tom čase nadobudli platnosť na úrovni EÚ (a tiež v Rakúsku, ktoré vtedy ešte nebolo členským štátom EÚ). To, čo sa dnes deje v spaľovniach odpadu, je úplne odlišné od toho, čo sa dialo v čase, keď sa táto technológia začala po prvýkrát používať.

V súčasnosti je spaľovanie odpadu najprísnejšie regulovaným priemyselným odvetvím v EÚ. Okrem toho európska legislatíva definuje približne 15 parametrov produkcie emisií, ktoré musia byť monitorované, ako aj jasne definované požiadavky týkajúce sa projektovania, výstavby a prevádzky zariadení. To znamená napríklad, že v prípade nepretržite monitorovaných emisií viacero monitorovacích zariadení odoberá vzorky každých niekoľko sekúnd, vypočíta a spriemeruje hodnoty za 30 minút, respektíve za 24 hodín, a automaticky skontroluje, či sú v súlade s limitnými hodnotami emisií stanovenými v prevádzkovom povolení.

Majú ľudia vo Viedni, kde sa nachádza niekoľko spaľovní, prístup k týmto dátam a môžu si ich hocikedy pozrieť?

Mnohé zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu zverejňujú údaje o aktuálnych emisiách na svojich webových stránkach, kde sú tieto informácie dostupné 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Z týchto údajov vyplýva, že namerané emisie sú vo všeobecnosti výrazne nižšie ako limitné hodnoty emisií. Okrem toho, rakúske ministerstvo životného prostredia zverejňuje na svojich webových stránkach výročnú správu o spaľovaní odpadu.

V Európe máme referenčný dokument o najlepších dostupných technikách v oblasti spaľovania odpadu. Ten definuje povinné požiadavky na spaľovne odpadu, ktoré musia byť uplatňované vo všetkých členských štátoch EÚ. V mojej predchádzajúcej práci v rakúskej Federálnej agentúre pre životné prostredie som zastupovala Rakúsko v technickej pracovnej skupine pre proces revízie BREF WI ako rakúsky národný expert na spaľovanie odpadu.

Počas procesu preskúmania boli zhromaždené, vyhodnotené a porovnané veľmi podrobné údaje o emisiách z približne 400 európskych spaľovní odpadu s ich príslušnými limitnými hodnotami emisií. Tieto údaje boli zoradené od najlepších po najhoršie, aby sa z nich dalo odvodiť, aké sú „najlepšie dostupné techniky“ v spaľovaní odpadu. Podľa týchto údajov sú rakúske spaľovne vždy medzi najlepšími s najnižšími emisiami. Na základe týchto európskych údajov môžete vidieť, čo sa skutočne deje v spaľovniach, aký odpad sa spaľuje a aká technológia sa používa na zmierňovanie emisií a ochranu životného prostredia.

Keď senzor vo viedenskej spaľovni ukáže, že ste prekročili emisné hodnoty o určité hodnoty, zastaví sa produkcia?

Emisné limitné hodnoty pre nepretržite merané znečisťujúce látky sú definované ako polhodinové priemery a ako denné priemery. Denné priemery sú vždy nižšie, pretože dlhšie časové obdobia vedú k nižším priemerným hodnotám. Podľa rakúskeho nariadenia o spaľovaní odpadu denné priemery nesmú nikdy prekročiť svoje emisné limitné hodnoty. Ak prevádzkovateľ zariadenia prekročí dennú priemernú emisnú limitnú hodnotu, musí zastaviť dávkovanie odpadu a informovať príslušný orgán. Pokiaľ ide o polhodinové limitné hodnoty emisií, Rakúsko sa rozhodlo implementovať hodnoty „stĺpca B“, ako sú definované v smernici Únie o priemyselných emisiách.

Podľa „stĺpca B“ platia veľmi nízke polhodinové limitné hodnoty emisií, ktoré môžu byť prekročené až do troch percent nameraných hodnôt. Na rozdiel od toho „stĺpec A“, ktorý bol implementovaný v iných členských štátoch EÚ, definuje vyššie polhodinové limitné hodnoty emisií, ktoré však nesmú byť prekročené vôbec. V Rakúsku sa teda uplatňujú nižšie polhodinové ELV. Ak prevádzkovateľ prekročí tieto polhodinové priemery o viac ako tri percentá meraní, musí to tiež nahlásiť príslušným orgánom.

Zastaví sa potom prevádzka?

Áno, okrem prekročenia limitnej hodnoty emisií existujú aj iné okolnosti, ktoré môžu vyžadovať zastavenie systému dávkovania odpadu, čo znamená, že pokiaľ nie je identifikovaná a odstránená príčina tohto prekročenia, prevádzka je možná len so štandardnými palivami, ako je zemný plyn. To platí vo všeobecnosti pre všetky prevádzkové podmienky, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v povolení.

Dôležitým príkladom je minimálna teplota spalín, ktorá je stanovená na minimálne 850 °C alebo 1100 °C v závislosti od druhu spaľovaného odpadu. Cieľom tejto minimálnej teploty spaľovania je zabrániť tvorbe dioxínov, furánov a iných znečisťujúcich látok, preto musí byť za každých okolností dodržaná. Ak sa napríklad spaľuje odpad s vyšším obsahom vlhkosti, teplota spaľovania môže klesnúť pod požadovanú minimálnu hodnotu a spustí sa alarm. V tom momente sa systém dodávky odpadu okamžite automaticky vypne a pec beží výlučne na pomocné palivo, ako je zemný plyn, pretože spaľovanie odpadu nie je za takýchto podmienok povolené. Až keď teplota opäť stúpne nad požadovanú minimálnu hodnotu, odpad sa môže opäť použiť ako palivo.

Prevádzkové podmienky, ktoré musia byť dodržané, sú podrobne stanovené v právnych predpisoch EÚ. Okrem toho sú stanovené aj v prevádzkovom povolení zariadenia. Príslušný orgán má právo kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia vykonať environmentálne inšpekcie zariadenia. V prípade, že sa počas inšpekcie zistí akákoľvek relevantná odchýlka od podmienok povolenia, príslušný orgán je oprávnený zastaviť prevádzku a stanoviť nápravné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, aby mohla byť prevádzka opäť spustená.

Rakúske ministerstvo životného prostredia každoročne zverejňuje údaje o všetkých spaľovniach odpadu, pričom zverejňovanie je povinné podľa právnych predpisov EÚ. Zverejnené údaje napríklad ukazujú, či boli v spaľovniach prekročené emisie, a ak áno, aký bol dôvod. Správu si môže ktokoľvek pozrieť online na webovej stránke ministerstva. Celkovo máme asi 40 prevádzok, ktoré využívajú odpad ako palivo a musia príslušným orgánom predkladať podrobné ročné správy, patria sem aj cementárne.

Veľká diskusia ku Kmotríkovej spaľovni bola búrlivá. Mesto Skalica sa sťažuje, že situáciu zneužili politici

A musí každý, kto spaľuje odpad, hlásiť svoje emisie na ministerstvo životného prostredia?

Každý, kto prevádzkuje spaľovňu odpadu alebo spaľovňu s kombinovaným spaľovaním s kapacitou spracovania odpadu dva megawatty alebo viac, je povinný predkladať orgánom ročnú správu. Okrem toho niekoľko prevádzok zverejňuje aktuálne merania emisií aj na svojich webových stránkach.

Menšie zariadenia s kapacitou spracovania odpadu menej ako dva megawatty sú uvedené len s adresou a názvom spoločnosti v ročnej správe, ktorú zverejňuje ministerstvo životného prostredia.

Na Slovensko máme dve spaľovne odpadov, jedna je v Košiciach a druhá v Bratislave. Okrem toho sa odpad spaľuje aj v cementárňach, ktoré si tým nahrádzajú uhlie. Hovoríte, že Rakúsko má okolo 40 prevádzok, podľa čoho sú rozmiestnené po krajine? Bolo kľúčové ich dať pri najväčších zdrojoch odpadov?

Máme viacero zariadení v niekoľkých rakúskych spolkových krajinách, kde prevádzkujeme jednu alebo viacero spaľovní odpadu, napríklad vo Viedni, Dolnom Rakúsku, Hornom Rakúsku, Štajersku a Korutánsku. Okrem toho, v týchto a aj v iných rakúskych spolkových krajinách prevádzkujeme zariadenia na spoluspaľovanie, ako sú cementové pece alebo veľké spaľovne určené na dodávky energie pre priemyselné výrobné zariadenia. Dôvodom, prečo máme veľký počet zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu, je to, že skládkovanie neupraveného odpadu s určitou výhrevnosťou alebo obsahom organického uhlíka je v Rakúsku od januára 2004 zákonom zakázané.

Stále sa vyvíjajú nové projekty. Mesto Graz v súčasnosti plánuje výstavbu dvoch spaľovní odpadu. Jedna z nich je zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu v meste, ktoré vyrába elektrinu a diaľkové vykurovanie z mechanicky predspracovaného komunálneho tuhého odpadu. Druhá bude umiestnená vedľa komunálnej čističky odpadových vôd. Bude slúžiť na spaľovanie vysušeného čistiarenského kalu s cieľom dodávať diaľkové vykurovanie do siete v Grazi a zároveň vyrábať popol z čistiarenského kalu, z ktorého sa dá získať fosfor a použiť na výrobu hnojív.

Nekonkurujú si tieto zariadenia v odpadoch, majú ho dosť z rakúskych domácností alebo ho musia aj dovážať zo zahraničia? Pýtam sa preto, lebo na Slovensku máme štúdiu s názvom Ako von zo smetiska, ktorá hovorí, že ak postavíme príliš veľa spaľovní, budú si konkurovať.

Pokiaľ viem, väčšina odpadu je z Rakúska, ale môže to byť aj odpad z iných krajín. Napríklad mnohé krajiny nemajú spaľovne nebezpečného odpadu. Prevádzka Simmeringer Haide vo Viedni získava nebezpečný odpad na spracovanie aj z balkánskych krajín, Slovinska, ale aj z bratislavského Volkswagenu či Slovnaftu. V Korutánsku máme aj ďalšiu spaľovňu nebezpečného odpadu, ktorá sa nachádza pri hraniciach s Talianskom a Slovinskom, a preto spracováva aj odpad z týchto susedných regiónov.

Spaľovne odpadu majú oproti skládkam niekoľko veľmi výrazných výhod. Odpad na skládkach produkuje metán, ktorý ovplyvňuje klímu. V Rakúsku je všeobecne známe, že spaľovaním odpadu v spaľovniach chránite klímu. Keď sa odpad skládkuje, aj keď na najmodernejšej skládke, vzniká metán, ktorý sa uvoľňuje do atmosféry. Metán je skleníkový plyn s potenciálom globálneho otepľovania, ktorý je výrazne vyšší ako potenciál CO₂. Keď sa ten istý odpad spaľuje, uvoľňuje sa menej škodlivý skleníkový plyn CO₂ namiesto metánu. Preto má spaľovanie odpadu v porovnaní so skládkovaním celkový účinok na ochranu klímy.

Okrem toho, spaľovanie odpadu produkuje elektrinu a teplo, čím sa znižuje spotreba plynu alebo uhlia. Nehovoriac o tom, že spaľovanie ničí baktérie a vírusy, ktoré by sa hromadili na skládkach. Okrem toho sa zo spaľovania odpadu dajú získať cenné sekundárne materiály, napríklad železné kovy, neželezné kovy, minerálne stavebné materiály a iné.

Na základe údajov zo Slovenska, myslíte si, že by na našom území mala vzniknúť nová spaľovňa odpadov?

Nemám k dispozícii všetky relevantné údaje o nakladaní s odpadom na Slovensku. Ale vzhľadom na to, že 35 percent komunálneho odpadu sa skládkuje, si myslím, že je to skutočne potrebné.

A je vhodná aj v Bratislave, kde už dnes mestský podnik OLO prevádzkuje spaľovňu odpadov? Druhú spaľovňu v hlavnom meste plánuje postaviť rafinéria Slovnaft.

To sú ekonomické aspekty, o ktorých treba diskutovať. Pokiaľ viem, súčasná inštalácia v OLO Bratislava má určitý vek a pokiaľ viem, musí sa obnoviť. Myslím si, že čím lepšia a modernejšia je inštalácia, tým lepšia je aj pre životné prostredie.

Plánujete v Rakúsku ešte rozširovať spaľovne?

Graz to má v úmysle urobiť. V Rakúsku sme pred viac ako 20 rokmi začali s veľkým rozvojom tohto odvetvia, keďže sme zakázali skládkovanie. Čo je zmenou oproti minulosti, posledné projekty už nie sú motivované potrebou splniť ciele v skládkovaní, ale zaoberajú sa dodávkou energie spoločnostiam, ktoré tým pádom môžu znížiť svoju závislosť od fosílnych palív.

Skončí toxická zemina z východu Slovenska v zahraničí? Taraba rieši, čo s biľagom z minulosti

Koľko trvá v Rakúsku, kým spaľovňa prejde procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie?

V Rakúsku máme odlišný režim udeľovania povolení ako vo väčšine ostatných krajín. V iných krajinách ide zvyčajne o viacstupňový proces. Najprv požiadate o miestne povolenie a úrady povedia, že môžete ísť ďalej, potom vypracujete štúdiu o vplyve na životné prostredie a orgány vám dajú súhlas, aby ste pokračovali, a tak ďalej. V Rakúsku to takto nie je. Rakúsky zákon o odpadoch stanovuje, že pre zariadenia na spracovanie odpadu platí len jeden jediný postup, ktorý sa nazýva „koncentrovaný postup“. V prvej fáze pripravujeme všetky potrebné dokumenty paralelne, pracujeme na nich niekoľko mesiacov alebo možno rok, počas ktorého pripravíme všetko od koncepčného návrhu, hmotnostných a energetických bilancií, požiadaviek na prevádzkové materiály, stavebného plánovania až po posúdenie energetickej účinnosti, vplyv na klímu, logistiku prijímania odpadu, plán nakladania s odpadom, bezpečnostné opatrenia atď. Po dokončení plánovania a základného inžinierskeho postupu sa všetky dokumenty predložia príslušnému orgánu. Ten ich posúdi so svojimi vlastnými expertmi.

Po poskytnutí spätnej väzby je niekedy potrebné dokumenty prispôsobiť podľa ich pripomienok. Nasleduje zverejnenie dokumentov žiadosti o povolenie a veľké verejné stretnutie s prevádzkovateľom, projektovými a inžinierskymi spoločnosťami, viacerými technickými odborníkmi príslušného orgánu, ale aj susedmi a ďalšími zainteresovanými stranami. Na konci verejného stretnutia sa vyhotoví zápisnica. O niekoľko týždňov neskôr investor dostane povolenie, ktoré je stavebným povolením aj prevádzkovým povolením a obsahuje všetky potrebné podrobnosti a požiadavky zo všetkých oblastí. V tomto momente môže prevádzkovateľ začať stavebné práce.

Po uvedení spaľovne odpadu do prevádzky a úspešnom absolvovaní skúšobnej prevádzky odborníci certifikačného orgánu, ako je TÜV Austria, preskúmajú a posúdia, ako spaľovňa funguje, aké sú emisie z komína a či spĺňajú limitné hodnoty emisií, ako efektívne prebieha výroba energie a mnoho ďalších podrobností stanovených v povolení a platných právnych predpisoch. Tento postup trvá niekoľko dní. Ak certifikačný orgán dospeje k záveru, že všetky podrobnosti sú v poriadku a v súlade s požiadavkami povolenia, môže sa oficiálne začať riadna prevádzka spaľovne.

V Európe sa väčšina spaľovní nachádza v západných krajinách a oveľa menej zariadení sa nachádza vo východnej časti Európy. Prečo je to podľa vás tak?

Ťažko odpovedať. Možno je to tým, že krajiny v západnej časti Európy sú už dlhšie členmi Európskej únie, možno dôvodom sú odlišné právne rámce týchto krajín. Zdá sa, že na Západe bolo v akademickej a vládnej sfére väčšia a skoršia zhoda, že spaľovanie má väčšie environmentálne benefity než skládkovanie.

Myslíte si, že druhá vlna budovania spaľovní príde teraz do východnej Európy?

Myslím si, že áno. Existuje niekoľko štátov, kde je už táto technológia viac uznávaná. Niektoré z nich, napríklad Srbsko, už prevádzkujú zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu. Iné, ako Slovinsko, Chorvátsko, Čierna Hora a tiež Grécko, v súčasnosti pripravujú projekty spaľovania odpadu alebo začali verejné obstarávacie konania na vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti a posúdenia vplyvu na životné prostredie.

A prečo sa krajiny budú rozhodovať investovať do spaľovní, bude to znižovanie skládkovania alebo znižovanie spotreby fosílnych palív?

Som tak ďaleko od vládnych politík týchto krajín, že neviem povedať, aké budú nakoniec ich motivácie. Ale v mnohých týchto krajinách existujú údaje, ktoré ukazujú vplyv skládok na zdravie. Mnohé krajiny nemajú fungujúci separovaný zber a existujú v nich divoké skládky. Skládkovanie odpadu spôsobuje znečistenie prostredia, ktoré sa nakoniec dostáva do ovzdušia, pôdy a aj podzemnej vody. Veľmi často sa skládky vznietia a počas tohto požiaru sa produkuje veľa dioxínov, ktoré sa šíria do životného prostredia. Podľa môjho názoru by bolo veľmi zaujímavé porovnať zdravotné štatistiky s umiestnením skládok a najmä s tými, ktoré zhoreli.