Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu sa rozchádzajú v názoroch na plán obrannej pripravenosti Európskej únie do roku 2030, ktorý vo štvrtok predstavila Európska komisia.
EÚ navrhuje „vlajkové“ obranné projekty na boj proti dronom a ochranu svojej východnej hranice
Europoslankyňa Lucia Yar (Obnovme Európu/PS), ktorá tiež pôsobila ako tieňová spravodajkyňa pri správe o obrannej pripravenosti, nový plán eurokomisie privítala. „V stave, keď nám v EÚ lietajú ruské drony a ruský tlak na Ukrajinu neoslabuje, vnímam celoeurópsky plán Komisie o obrannej pripravenosti do roku 2030 ako dôležitý krok na ceste k dosiahnutiu strategickej autonómie celej Únie,“ uviedla. Zároveň ho označila za príležitosť na posilnenie bezpečnosti slovenských občanov.
Yar tiež ocenila zámer Komisie spustiť v blízkej dobe štyri celoeurópske obranné projekty - Eastern Flank Watch (Hliadka na východnom krídle), European Drone Defence Initiative (Európska iniciatíva na obranu proti dronom), European Air Shield (Európsky vzdušný štít) a European Defence Space Shield (Európsky vesmírny obranný štít).
Za dôležité europoslankyňa považuje aj to, že sa členské štáty zaviazali do konca roka 2027 robiť až 40 percent obranných nákupov spoločným obstarávaním, čo z jej pohľadu prispeje k tomu, že celý proces bude „rýchlejší, efektívnejší a lacnejší“.
Podľa Judity Laššákovej (nezaradená/Smer-SD), ktorá spolu s Yar pôsobí vo Výbore europarlamentu pre bezpečnosť a obranu, je hlavným zámerom Komisie urýchlenie investícií do obrany EÚ. „Lenže obrana Európy nie je v kompetencii Európskej únie,“ upozornila europoslankyňa.
Dodala, že eurokomisia síce môže v tejto oblasti predkladať rôzne návrhy, no podľa jej slov by mala obranná politika zostať v rukách jednotlivých členských štátov.
Laššáková tiež argumentovala, že EÚ bola vytvorená ako mierový projekt. „A keďže máme medzivládnu organizáciu NATO, obranná politika sa na úrovni EÚ nikdy nerozvíjala,“ dodala. Pripomenula, že cestné komunikácie členských štátov nie sú prispôsobené na prevoz ťažkej vojenskej techniky. Zvyšovanie zbrojárskych investícií je podľa nej zároveň v rozpore s Európskou zelenou dohodou (tzv. Green Deal).
„Ak sa pozrieme čisto na obrannú pripravenosť Európy, je potrebné dodať aj to, že modernizovať musíme a prezbrojenie k tomu patrí. Ale v dobe digitálneho prístupu k vojenskej technike nemôžeme mať vojenskú techniku, ktorú, jednoducho povedané, dodávateľ vie na diaľku vypnúť,“ uviedla.
Podľa nej je preto potrebné obnoviť a rozvíjať domáci zbrojársky priemysel, ktorý bol dlhé roky zanedbávaný. Zdôraznila však, že takýto rozvoj musí prebiehať postupne, nie nárazovo. „Európska únia nemôže rozvojom obranného priemyslu v skrátenom čase zadlžiť budúce generácie – to je neprijateľné!“ vyhlásila.
Europoslankyňa tiež kritizovala výrok eurokomisie, ktorá sa vyjadrila, že Európa „musí byť pripravená na vojnu s Ruskom do roku 2030“. Podľa nej týmto straší obyvateľov a dokazuje nekompetentnosť EÚ v otázke obrany. „Jednak každému prezradila, že vôbec nie sme pripravení brániť sa, a jednak asi očakáva od našich ‚protivníkov‘, ktorí nás podľa Komisie chcú napadnúť, že oni budú láskavo čakať na to, kým sa my vyzbrojíme,“ zakončila europoslankyňa.
Podľa europoslanca Milana Uhríka (ESN/Republika) by mal mať každý suverénny štát schopnosť ochrániť svoje územie, občanov a hodnoty bez nadmernej závislosti od druhých. Tvrdí však, že sa predstavená iniciatíva snaží určovať smer a manipulovať s európskou bezpečnosťou a obranou.
„Ale môže to brať niekto seriózne, ak sa jednou rukou dáva podpora priemyslu a druhou rukou ho Brusel dusí zelenými reguláciami? Ak žiadny byrokrat nevie odpovedať na otázky týkajúce sa organizačnej duplicity a vzťahu európskej obrany s ostatnými štruktúrami?“ pýtal sa europoslanec.
Dodal, že ak by išlo o konkrétne opatrenia, ktoré reálne pomôžu Slovensku a Európe, bolo by to v poriadku. „Ale ak to má byť len ďalší biznis pre americké koncerny alebo ukrajinskú oligarchiu, tak nech to bruselskí úradníci nerobia. Nech sa nechytajú toho, čomu nerozumejú,“ uzavrel.