„Dá sa z toho vyžiť, ale len veľmi skromne,“ hovorí o štipendiu Michal Radošinský, doktorand na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave. Mesačne dostáva 1 097 eur, no keďže si po dovŕšení tridsiatky musí platiť zdravotné poistenie, zostáva mu približne deväťsto. 

„Bývam u rodičov, takže sa to dá zvládnuť. Ale keby som si mal platiť byt, bolo by to náročnejšie,“ dopĺňa. Aj preto si počas leta privyrába koncertovaním so svojou kapelou.

Kým na Slovensku doktorandi fungujú v režime štipendií, v Česku sú podmienky odmeňovania doktorandov flexibilnejšie.

„Momentálne mám ešte 11 250 korún, ale od tohto semestra sa štipendium zvyšuje na 25 000 korún, teda asi tisíc eur,“ hovorí Lucia, slovenská doktorandka, ktorá už osem rokov žije a študuje v Brne. 

Michaela pracuje v Poľsku pre známu firmu a domov sa nechystá. V odlive mozgov nás predbehla len jedna krajina

„Univerzity môžu peniaze vyplácať ako štipendium, mzdu alebo kombináciu oboch. Ja mám kombináciu polovičného úväzku na projekte a štipendia, takže som braná ako zamestnanec. Platia mi zdravotné aj sociálne odvody.“ 

Zatiaľ čo Michal je na Slovensku stále len študent so štipendiom, Lucia má v Česku postavenie mladého výskumníka – má polovičný pracovný úväzok, škola za ňu platí sociálne a zdravotné poistenie a má nárok na dovolenku.

Slovenskí a od septembra 2025 aj českí doktorandi sa teda dostávajú na podobné sumy, čo je približne tisíc eur mesačne, no za týmito číslami sa skrývajú dva odlišné systémy.