V prípade ustanovenia Trestného zákona o kyberšikane vyplýva dostatočne zrozumiteľná povinnosť zdržať sa akéhokoľvek dlhodobého konania spočívajúceho v obťažovaní iného elektronickými prostriedkami s úmyslom podstatne mu tým zhoršiť kvalitu života.

Skonštatoval to v odôvodnení Ústavný súd, ktorý v septembri nevyhovel podaniu skupiny poslancov Národnej rady namietajúcich príslušné ustanovenie. Napadnutá časť zákona tak nie je v rozpore s ústavou.

Parlament 27. mája 2021 za vlády Eduarda Hegera schválil rozšírenie Trestného zákona o nový trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania, ktorý pokrýva najnebezpečnejšie prípady kybernetickej šikany. Skupina vtedy opozičných poslancov napadla časť trestného zákona vymedzujúceho prípady kyberšikany, keď niekto druhého úmyselne „dlhodobo inak obťažuje“.

Namietali pritom, že takáto právna úprava „súčasne prináša potenciál rozšírenia kriminalizácie jednotlivcov zásahom do ich slobody prejavu a práva na šírenie informácií“.

Právnu normu považovali za rozpornú s ústavou z dôvodu nejasnosti a nepresnosti, ako aj z dôvodu obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Vyjadrili pritom obavy, že toto ustanovenie bude v praxi aplikované ako nástroj na obmedzenie slobody prejavu pri kritike verejných funkcionárov.

„Ústavný súd tak konštatuje, že z gramatického a teleologického výkladu napadnutého ustanovenia s dostatočnou mierou predvídateľnosti vyplýva, že trestne zodpovednou za konanie upravené napadnutým ustanovením je spôsobilá byť výlučne osoba, ktorá dlhodobým elektronickým obťažovaním iného uspeje vo svojom úmysle podstatne mu zhoršiť kvalitu života. Takéto vymedzenie protiprávneho konania neprekračuje hranice prípustnej významovej otvorenosti právnej normy upravujúcej skutkovú podstatu trestného činu,“ uviedli ústavní sudcovia.

Ústavný súd zároveň poukázal na presvedčivosť argumentácie generálnej prokuratúry, ktorá vo svojom stanovisku uviedla, že sporný pojem „je potrebné interpretovať vo vzájomnej súvislosti s ostatnými uvedenými znakmi objektívnej stránky tohto trestného činu (ako ďalšiu alternatívnu formu kyberšikany)“.

ÚS sa stotožnil aj so závermi najvyššieho súdu, ktorý pripomína, že napadnuté ustanovenie nie je spôsobilé učiniť oprávnenú kritiku verejných funkcionárov ako jednu z foriem politického prejavu protiprávnym konaním.