Opozičné KDH hovorí o zhoršení bezpečnosti na Slovensku a zvýšení krádeží v obchodoch. Tvrdí, že dôsledkom je úprava trestných kódexov. Volá po konštruktívnom riešení drobnej majetkovej kriminality.
Myslí si, že v súčasnosti by bolo potrebné, aby sa recidíva pri drobných krádežiach riešila opäť v Trestnom zákone. Trest odňatia slobody by mal podľa neho nasledovať až po odmietnutí vykonať verejnoprospešné práce. Vyplýva to z vyjadrení lídra kresťanských demokratov Milana Majerského a podpredsedu hnutia Viliama Karasa.
„Základnou príčinou bola prijatá reforma Trestného zákona z dielne vládnej koalície. Reformu trestného práva bolo potrebné urobiť. Preto som ju urobil aj ja ako minister. Ja som sa však riadil so svojimi poradcami, expertmi metódou evolučne, nie revolučne. To znamená metódou postupných krokov a zavádzania reformy do praxe tak, aby nevyvolala negatívne dôsledky. Táto vláda však prikročila k riešeniu problematiky revolučne, čo v praxi znamená, že obrovský balík skutkov prestal byť trestným činom a presunul sa do priestupkového práva. V praxi to znamená, že vláda nepripravila na takúto radikálnu zmenu infraštruktúru v štáte,“ skonštatoval Karas.
V tejto súvislosti skritizoval i ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Tvrdí, že musel rátať s tým, že v prípade zmeny Trestného zákona nebudú jemu podriadené sekcie vedieť zvládať situáciu.
„Nemal na to pripravenú ani legislatívu, to znamená zmenu priestupkového práva. Nemal pripravené ani personálne kapacity,“ skonštatoval Karas. Namietal, že úpravu nemal bez riešenia na rokovaní vlády podporiť.
Apeloval na konštruktívne riešenie. To podľa neho spočíva v tom, aby sa v určitom smere presunula recidíva pri drobných krádežiach naspäť do Trestného zákona.
Zároveň navrhol, aby po odmietnutí vykonať verejnoprospešné práce hrozil trest odňatia slobody. „Inak štát nemá toľko prostriedkov a síl, aby prinútil páchateľov drobných krádeží a drobnej majetkovej kriminality, aby vykonali verejnoprospešné práce,“ okomentoval.
Hovoril zároveň o potrebe zmeny priestupkového zákona. Navrhol alternatívne tresty a postihy vrátane sankcie za nerešpektovanie uloženého trestu.
V súvislosti s ukladaním alternatívnych trestov však Karas poukázal na nedostatok probačných úradníkov.
„V prípade návrhu, ktorý prezentujem a na čo je aj spoločenská objednávka, aby sme opäť sa vrátili k trestaniu recidívy alternatívnymi trestami, tak upozorňujem, že na to Slovensko nemá dostatok kapacít a je zodpovednosťou vlády ich rozšíriť,“ podotkol. Hovoril tiež o potrebe zefektívnenia trestného procesu.
Opozícia opakovane hovorí o zvýšení kriminality. Viackrát vyzvala šéfa rezortu spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) na predstavenie návrhu riešenia.
K téme sa vyjadril aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Kritizoval zrušenie tzv. horalkového paragrafu. Označil ho za najzásadnejšiu chybu z pohľadu ochrany spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží.
Minister Susko avizoval, že jeho rezort je pripravený o téme drobnej kriminality vecne diskutovať vrátane možných úprav v trestaní recidivistov.
Neplánuje však úplný návrat k tzv. horalkovému paragrafu. Chce spravodlivé a efektívne riešenie. Zároveň odmietol kritiku opozície. Hovoril o šírení neprávd.