Na Námestí slobody v Bratislave odhalili v pondelok Pamätník novembra 1989. Stalo sa tak na 36. výročie Nežnej revolúcie za účasti aktérov Novembra ’89.
Pamätník má symbolizovať silu ľudí, ktorí sa spojili a dokázali zvrhnúť totalitný režim. Jeho silu znázorňuje 407 odliatkov stôp.
Namierené sú tak, akoby sa ľudia pozerali smerom na neďalekú budovu Úradu vlády SR, v čom vidí primátor Bratislavy Matúš Vallo ešte väčšiu symboliku.
„Bola to postupná vec, ktorá prišla zdola. Vec, ktorá nebola monumentálna, v začiatkom bola skromná. Vec, ktorá prišla zdola v spojení mnohých ľudí, ktorí vytvorili jednu silu, ktorá dokázala zvrhnúť režim. Pamätník tiež nie je nejaký monument, ktorý sa týči do výšky, ale je, naopak, úplnou a nenápadnú súčasťou námestia,“ skonštatoval Vallo.
Pamätník je postavený ako monumentálny podstavec a má šesť krát desať metrov. Umiestnený je do repliky pôvodnej „protidavovej“ zábrany zvýšeného kvetináča, ktorý mal brániť ľuďom vo voľnom pohybe, oproti dnešnému úradu vlády. Je mierne vyvýšený do formy pódia, aby provokoval občanov na znovu iniciovanie nejakej protestnej akcie, keď je to nutné.
Odliatky podrážok topánok majú byť autentickým pripomenutím protestu, ktorý zanechal takéto šľapaje na všetkých vyvýšených kvetináčoch Gottwaldovho námestia, dnešného Námestia slobody.
Stopy na pamätníku majú zároveň symbolizovať to, ako revolúcia prebehla. Bola to dejinná udalosť, ktorá vznikla odspodu a vznikla vďaka tomu, že sa ľudia spojili, dokázali sa postaviť na jedno námestie a tichou alebo aj hlučnou silou jednoducho zmeniť dejiny našej krajiny.
Jánovi Budajovi, jednému z vedúcich predstaviteľov Nežnej revolúcie a iniciátorovi pamätníka, pripomínajú šľapaje príbeh úsilia o slobodu. Pamätník je zároveň pamätníkom občianstva.
„Myslím si, že v tomto storočí sa nebudú vztyčovať pamätníky diktátorov, premiérov ani revolucionárov. Toto je pamätník občianstva, ktoré sa postavilo na tomto námestí, kde bola prvá masová demonštrácia,“ poznamenal Budaj.