„Bolo to dlhodobo neudržateľné,“ hovorí o situácii jednostupňovej základnej školy v obci Červená Voda starostka Zuzana Džačovská. Vlani ju navštevovalo len sedem žiakov. „Ročne sme na jej prevádzku doplácali zhruba 30-tisíc eur, čo je pre rozpočet malých obcí veľká rana.“

Na nízky počet detí pritom pripadali až tri zamestnankyne – riaditeľka, učiteľka a vychovávateľka, čo starostka vnímala ako ďalšiu nevýhodu. Vzdelávaciu inštitúciu preto v minulom roku zatvorili. 

Paradoxom je, že kedysi bolo detí tak veľa, že vedenie nezvládalo prevádzku v jednom režime, a tak druhá skupina musela absolvovať vyučovanie popoludní. Dnes je však realita presne opačná.

Zásadná zmena zamieša karty pri prijímaní žiakov. Školy aj ich zriaďovatelia majú výhrady

„V obci máme 20 až 30 detí, ktoré nastupujú na prvý stupeň, no väčšina z nich odchádza do Sabinova a nám ich ostane maximálne desať,“ približuje starostka. Sabinov je od Červenej Vody vzdialený päť kilometrov a žiaci majú zabezpečenú autobusovú dopravu.

Situácia na východe krajiny nie je ojedinelým prípadom. Problém malých škôl sa týka celého Slovenska, čo potvrdzuje aj revízia výdavkov z dielne Inštitútu vzdelávacej politiky.

Ročne až 100 miliónov eur