Návrh zákona, ktorým má vzniknúť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo zmenu spôsobu ochrany a posilnenie či zvýšenie efektivity ochrany obetí trestných činov. Na sociálnej sieti to uviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Reagoval na cieľ návrhu zákona, ktorým je podľa navrhovateľa aj reakcia na „existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov, ktorý vedie k jeho zníženej efektivite a praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov, ktoré nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi“.
Žilinka konštatoval, že návrh zákona predpokladá len prevzatie agendy odškodňovania obetí trestných činov od Ministerstva spravodlivosti a nie výkon komplexnej ochrany obetí trestných činov novým úradom, ktorú budú aj naďalej poskytovať na to príslušné orgány a subjekty. Poznamenal, že je to dané povahou agendy ochrany obetí trestných činov. „V tomto kontexte nezodpovedá názov návrhu zákona obsahu činnosti úradu, keďže pokiaľ ide o obete trestných činov, v podstate pôjde o úrad na odškodňovanie obetí trestných činov,“ poznamenal Žilinka.
Vyjadril úvahu, či odškodňovanie obetí trestných činov vôbec má prienik s agendou ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. „A to tým skôr, ak uvážime, že zákon o obetiach trestných činov predpokladá len odškodňovanie obetí násilných trestných činov,“ uzavrel Žilinka.
Nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti má nahradiť doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo vnútra argumentuje tým, že je potrebné reagovať na aplikačné problémy súčasného zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa. Parlament o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.