Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar odmieta, že by parlament schválil úpravu inštitútu spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov, pre jeho osobné záujmy. V rozhovore pre TASR vyhlásil, že takúto zmenu pri svojej kauze nepotrebuje. Tento inštitút treba podľa neho „prekopať“ ešte viac. Ozrejmil, že do legislatívy treba dostať ustanovenie, v akých vymedzených okolnostiach sa musí spolupráca s kajúcnikom skončiť.
„Na tomto moja kauza nestojí,“ vyhlásil Gašpar v rozhovore. „Moja situácia v tej jedinej poslednej trestnej veci je taká, že túto zmenu v zásade nepotrebujem. Máme preukázané, že kajúcnici, na ktorých je postavené moje obvinenie, zdôrazňujem, len kajúcnici, nie je to žiaden listinný, vecný ani iný dôkaz, už máme preukázané, že klamú v našej veci. Ja ako osoba nepotrebujem, aby bolo v Trestnom poriadku, že keď klamú v inej veci, že sú nepoužiteľní,“ povedal v reakcii na tvrdenia, že zmena v Trestnom poriadku pri tzv. kajúcnikoch pomôže jeho osobe.
Gašpar považuje za absurdné, aby sa výpovede kajúcnikov brali ako relevantné a použiteľné dôkazy. Aj z európskej legislatívy či rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva podľa neho vyplýva, že takúto výpoveď treba verifikovať a byť opatrný.
Dodal, že existujú viaceré rozhodnutia o odsúdení na základe tvrdení jedného kajúcnika. „Dôvodov, prečo z môjho pohľadu treba celý inštitút ešte ďalej novelizovať a prerobiť, je veľmi veľa. Tento inštitút sa hrubo zneužil, a to bezhlavo a v mene toho, že bolo treba bojovať s politickou stranou Smer a s nominantmi,“ dodal.
To, že zmena prišla v pozmeňujúcom návrhu k Trestnému zákonu, bola podľa Gašpara politická dohoda. Myslí si, že prídu ďalšie návrhy zmien v inštitúte kajúcnikov, zatiaľ však nevedel povedať, akou formou a kedy.
„Ak zatajíte vlastnú trestnú činnosť, ak klamete alebo hovoríte nepravdu v rámci výpovedí, dokonca je prípad, že navádzate nejakého iného svedka na krivú výpoveď, tak prečo by tie benefity u takýchto ľudí mali ostať? To je absurdné. Musí tam byť jasne uvedená vyváženosť a primeranosť medzi tým, akú trestnú činnosť má kajúcnik a akú trestnú činnosť vlastne usvedčuje,“ skonštatoval.
Na kritiku PS reagoval Gašpar tým, že hnutiu prekážajú viac nové skutkové podstaty, ktoré sa týkajú výrokov o tzv. Benešových dekrétoch či o zasahovaní do volieb cudzou mocou. „Oni sa hádam boja, že za výroky o Benešových dekrétoch teraz budú stíhaní. Nebudú, tieto skutkové podstaty budú platiť od prijatia smerom dopredu, nie dozadu, bude na nich, či budú také výroky naďalej používať,“ skonštatoval podpredseda Národnej rady.
Úprava inštitútu kajúcnika sa podľa odôvodnenia v novej legislatíve zneužívala pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné. Súdy sa podľa koalície nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti. Úpravu Trestného poriadku schválil parlament minulý týždeň v rámci novelizácie Trestného zákona.
Podpredseda Národnej rady a niekdajší policajný prezident čelí spolu s ďalšími osobami obžalobe v kauze Očistec. Niekdajšia Národná kriminálna agentúra ho zadržala v roku 2020 spolu s ďalšími bývalými policajnými funkcionármi. Skupina mala podľa obžaloby pôsobiť okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra.