Politický rok 2025 priniesol vládnu krízu, rozpory v koalícii aj opozícii, zmeny volebných preferencií či dokonca bitku v parlamente.
V roku 2026 čakajú občanov komunálne a samosprávne voľby, pričom sa pomaly, ale isto približujú aj tie do Národnej rady.
Slovensko sa zároveň dostalo do viacerých sporov s Európskou úniou, ktoré rieši formou takzvaných infridžmentových konaní, a aj domáca politická situácia sa stáva čoraz neprehľadnejšou.
Kroky vlády kritizujú nielen opoziční politici, ale aj prezident Peter Pellegrini či generálny prokurátor Maroš Žilinka, rovnako ako viaceré štátne a treťosektorové inštitúcie.
Ako vníma rok 2025 politologička Univerzity Komenského Aneta Világi a čo očakáva od toho nasledujúceho?
Ako hodnotíte uplynulý rok na poli politiky?
Ak sa budeme politike venovať zo širšieho hľadiska, teda nielen politickým výkonom, ale všetkým veciam, ktoré súvisia s inštitúciami a procesmi, tento rok určite nebol nudný.
Pokiaľ by sme sa pozreli na to, ako fungovali vnútrokoaličné vzťahy – v prvom štvrťroku sme mali znefunkčnenú Národnú radu, čo nie je maličkosť, a vyriešila ju až reštrukturalizácia vlády. Potom sme vlastne videli v druhej polovici roka ďalšiu reštrukturalizáciu vlády, tentoraz druhú, keď z nej odišiel Peter Kmec. Následne v decembri bol v Národnej rade odvolaný Ján Ferenčák ako poslanec koalície z postu predsedu výboru pre európske záležitosti, čo so sebou nieslo aj ohrozenie parlamentnej väčšiny.
A môžeme sa baviť o tom, ako bude Národná rada v nasledujúcom období fungovať, keď vieme, že strata čo i len jedného hlasu umožňuje vznik rôznych blokačných menšín v rámci vládnej koalície. Jedine teda, že by došlo k politickej dohode a z blokačnej menšiny sa stala súčasť najsilnejšej strany v rámci parlamentu.
Takže z hľadiska politických bojov sme sa nenudili – a to sa zatiaľ bavíme len o koalícii, ešte je tu boj medzi ňou a opozíciou.
O opozícií sa hovorí, že je slabá. Tiež ju takto vnímate?
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
Zostáva vám 70% na dočítanie.